Kvety v mojom živote kvitnú odjakživa. Vďaka mame, ktorá ma viedla k ich spoznávaniu, som sa o kvety zaujímala už odmalička. Moja cesta do vlastnej aranžérskej dielne však nebola vždy posiata len ružovými lupeňmi. Často sa na nej našli aj povestné tŕne.
Po skončení Gymnázia v Pezinku som pokračovala v štúdiu na VŠE FERVO, ale táto škola nespĺňala moje predstavy o budúcom živote. Rozhodla som sa zo školy odísť a začala som pracovať. Administratívne práce v štátnej správe boli pre mňa tým pravým odrazovým mostíkom, dobrou skúškou a najmä jasným signálom toho, že administratíva rozhodne nie je to, čomu sa chcem v živote venovať. Je dobré mať jasno v tom, čo nechcem. Ešte počas materskej dovolenky vo mne prepukla vášeň venovať sa aranžovaniu kvetov. Stále som veľa aranžovala a moja tvorba sa začala dostávať do povedomia. Ochorenie a strata zamestnania ma prinútili k tomu, aby som popremýšľala, ako ďalej. Nabrala som odvahu a začala som sa zaujímať o prácu kvetinárky. No neuspela som. Chýbal mi výučný list.
