Pravdepodobne v tom istom čase, keď k nám prišla televízia ako médium, zaznamenalo zrod aj očakávanie výnimočných programov v poslednom dni roka. Televíziám, komerčným aj verejnoprávnym, sa toto divácke očakávanie však napĺňať nedarí. Listovanie v archívoch recenzií silvestrovských televíznych programov prináša zvláštny pocit, pri ktorom možno takmer s istotou hovoriť o nikdy nenaplnených nádejach. Programy zväčša neprekračujú úroveň estrád, v ktorých dominujú anekdoty a veselé príhody z nakrúcania. A to trvá roky. Televízie akoby rezignovali na fakt, že gýče sledovanosťou vysoko prevyšujú programy s čo i len najmenšou ambíciou kultivovať vkus.
Každý rok sa opakuje vlna nevôle, zvyčajne vtesnaná do vety, že „v telke nie je čo pozerať“. A každý rok sa napriek tomu k obrazovkám obracajú státisíce očí v sebabičujúcom očakávaní dobrej zábavy.
Pritom problém má vcelku jednoduché riešenie. Ku každému televíznemu prijímaču totiž dodáva výrobca aj diaľkové ovládanie. Jeho červené tlačidlo má čarovnú moc. Z izby sa stratí modrasté svetlo bleskurýchlo blikajúcej obrazovky a rozhostí sa ticho.
