Kdesi na začiatku môjho príbehu zohrala pomerne dôležitú úlohu kúzelná palica. Nie, žiadna kúzelnícka palička Harryho Pottera. Na jednom konci tej palice bol môj deduško, na druhom ja, deväťmesačné dievčatko džavotajúce záhadnou rečou človiečika, ktorý práve objavil schopnosť svojho jazyka vyludzovať artikulované zvuky. Dedko chodil po dvore s palicou v ruke, ja za ním, zvierajúc jej opačný koniec v oboch drobných ručičkách. Po chvíli starý otec palicu pustil, ja som kráčala sama ďalej. Dedko sa zachoval tak trochu ako kouč, akurát v tých časoch nielenže nikto nepoznal toto slovo, ale takáto profesia, aspoň u nás, oficiálne vôbec neexistovala. Kým som si stihla všimnúť, že na „druhom brehu“ už nie je nikto, kto by ma viedol, zvládla som umenie samostatnej chôdze. Od tej chvíle som sa od palice, pre mňa skutočne priam zázračnej, nechcela odlúčiť. Ponúkala som ju každému, kto sa ocitol v mojej blízkosti, súc presvedčená, že dokáže kohokoľvek vytrénovať v niečom užitočnom podobne ako mňa.
Neskôr som na ňu zabudla, tak ako väčšina z nás zabúda na mnohé aspekty svojho útleho detstva. Áno, aj na tie kúzelné. Pripomenula mi ju až istá snímka pri náhodnom listovaní v prastarom fotoalbume. V tej chvíli som si uvedomila, že som ju zrejme nikdy nepustila z rúk. A ani som nikdy neprestala niektorým ľuďom núkať kúzelnú palicu, za pomoci ktorej sa môžu (ak budú chcieť) naučiť samostatne kráčať cestou, ktorá ich povedie k odhaleniu ich osobitého a neopakovateľného potenciálu i k šťastiu a spokojnosti. Moja vlastná púť k práci a podnikaniu, v ktorom som mohla „kúzelnú palicu“ niekomu podať, bola však prirodzene ťažšia a dlhšia, ako prvé detské, nesmelé tápanie na dvore rodného domu.
Prešla som rôznymi druhmi vzdelávania, a takisto rôznymi profesiami. Tej s palicou a zároveň tej, ktorá je obsahom môjho súčasného podnikania, sa pravdepodobne najviac podobalo povolanie sprievodcu. Nech už sprevádzate ľudí po historických pamiatkach, prírodných znamenitostiach, veľkých mestách či čarovných opustených zákutiach, alebo po ich vlastných spomienkach, znamenitostiach ich osobnosti, veľkých pláňach ich potenciálu alebo po zákutiach ich mysle a srdca, vyjde to takmer na rovnako.