Katarína Blaško Švecová ušila prvého pánskeho motýlika pre svojho manžela pred rokom. V súčasnosti sa tým naplno živí a dokonca sa s výrobou chystá aj za hranice. Jej motýlika napríklad nosí už aj americký veľvyslanec.
Živiť sa na Slovensku ručnými prácami je stále ťažké. Hlavne kvôli pomeru výkon a cena. Kým v zahraničí stoja ručne robené veci mnohokrát aj dvakrát toľko, u nás si takúto prácu ceníme stále málo. Napriek tomu sa nájdu ľudia, ktorí sa tým dokážu uživiť. Základom je odlíšiť sa a nájsť tú pravú medzeru na trhu. Katarína Blaško Švecová ju našla len náhodou. „Jedného dňa som nevedela nájsť motýlika pre môjho manžela k šatám na ples, a tak som prišla na to, že výber motýlikov pre pánov je obmedzený len na niekoľko farieb a strihov. Prvého motýlika som mu teda ušila zo zvyšku látky, ktorú som použila na svoju sukňu a keďže sa to zapáčilo nielen jemu, ale aj niektorým kamarátom, pokračovala som v tom. Ale naozaj mi nenapadlo, že by som sa tým niekedy živila. Postupne som sa šitiu začala venovať častejšie a pribúdali rôzni známi, ktorí ma odporúčali ďalej a tak sa stalo, že prišli objednávky na svadby, plesy a fotenia,“ začína svoj príbeh Katarína.
K živnosti náhodou
