Už desaťročia sa venuje populárizácii slovenských dejín. História ho pritom začala baviť až vtedy, keď objavil jej súčasnú a živú silu. S takmer pol miliónom predaných kníh, ktoré historik Pavel Dvořák vydáva vo svojej firme, patrí medzi našich najobľúbenejších spisovateľov.
Bývate v starom dome, ktorý má za sebou nejaké dejiny. Čím vás zaujal?
Ako historik mám staré veci rád. Býval som v Bratislave, ale chcel som chalupu. Tie boli veľkou módou, každý odchádzal na vidiek. Mne sa podarilo natrafiť na túto chalupu, ktorá ma očarila. Majiteľka zomrela, dom sa rozpadal, niektoré múry aj spadli. Ale bolo to také čarovné, až som tŕpol hrôzou, koľko to bude stáť a či sa mi podarí nazbierať peniaze. Ale podarilo sa, dom som si sám opravoval, niekedy s robotníkmi. Keď sem prišli pamiatkari, ukázalo sa, že je to veľmi cenný roľnícko-remeselnícky dom, zrejme už z 18. storočia. Pre moju prácu sa ukázal ako ideálny: je tu pokoj a súčasne všetky spojenia. Nevyhýbal som sa pamiatkarom. Snažil som sa dom zachrániť, nemeniť ho. Trvalo to minimálne dvadsať rokov a neskončilo sa to doteraz. Je to náročné, ale radostné.
