Prvá bratislavská výstava predstavila Muchovo parížske tvorivé obdobie zo začiatku minulého storočia. Na vlaňajšiu druhú výstavu Umelecké poklady – Secesia prišlo vyše 39-tisíc zvedavcov, hoci išlo o náhradné riešenie. Pôvodne chcel Jan Kukal v Bratislave predstaviť legendy svetovej secesie, ale Česko ani Rakúsko nesúhlasili s požičaním svojich skvostov. Preto projekt zúžil iba na českých a slovenských tvorcov secesie, vrátane desiatich Muchových diel. Súčasná už tretia bratislavská výstava približuje Muchovu cestu k umeleckej sláve.
Génius z moravských Ivančíc, ktorý vraj kreslil skôr, než vedel chodiť, a kreslil dokonca aj oboma rukami, neukončil gymnázium a pre nedostatok talentu ho neprijali na Akadémiu výtvarných umení v Prahe. Devätnásťročného mládenca však najala známa viedenská divadelná dielňa za maliara kulís. Dvoma rokmi na akadémii v Mníchove a súkromných školách v Paríži ho odmenil nadšený gróf Eduard Khuen von Belasi za výzdobu sídla a zámočku na južnej Morave i zámku v Tirolsku.
