Veľa krajanov krúti hlavou, prečo sa jej ešte stále chce robiť, keď už je dávno za vodou. Iní ju majú za hrabivého lakomca. Reality jej rodiny predstavujú na čínske pomery more peňazí; v prepočte 1,1 milióna eur. A napriek tomu sa neštíti robiť to, čo by veľa milionárov odmietlo ako podradnú robotu. Stále zametá cesty.
Takýto prísny režim dňa dodržiava už šestnásť rokov. S výnimkou nedele šesťkrát do týždňa vstáva päťdesiatštyriročná Jou-čen Jüová ešte za hlbokej noci. Rýchle a skromne sa naje a o tretej nadránom vychádza do ulíc desaťmiliónového mesta Wu-chan v strednej Číne. Vyfasuje metlu, lopatu a kým jej spoluobčania vstanú, aby išli do práce, uprace pre nich svoj zverený dvojkilometrový úsek ulice a vysype s odpadkami koše. Dostáva za to do mesiaca 1 420 jüanov (zhruba 170 eur), čo už ani v Číne nie je v súčasnosti nijaká sláva.
Na ulici s metlou ju v noci našiel reportér wu-chanského večerníka. Jej príbeh publikoval ako príklad čínskej pracovitosti a úspech vidieckeho kapitalizmu s čínskou tvárou v neľahkých podmienkach. Z provinčných novín to prebrali do celého sveta tlačové agentúry a pre zahraničné médiá to bol pikantný príbeh.
