Slovné spojenie vedecko-technický rozvoj má často viac ideologický ako praktický význam. Na akademických pracoviskách, vo vysokoškolských laboratóriách však napriek spoločenskej nepriazni vznikajú nápady „za milión“. Časť z nich končí v šuplíku, čo je pre myšlienku veľmi nehostinné prostredie. Niektoré mali šťastie, našli ich ľudia, ktorí im dali nový život. Profit také hľadal a našiel.
Na polceste medzi Piešťanmi a Myjavou, na okraji obce Krajné, je malá fabrika. Na dvor prichádzajú kamióny s textilným odpadom z automobilovej výroby a bránu opúšťajú naložené izolačnými doskami Stered. A hoci sa firma volá PR Krajné, nik z miestnych jej nepovie inak ako Stered. Spolumajiteľ a konateľ Juraj Plesník sa usmieva, keď sa darí, a usmieva sa, aj keď sa nedarí. Úsmev je pre nezdar najlepšia skrýša.
POSLÚŽIL ODPAD. Stered je čisto slovenská technológia, nikde na svete neexistuje vzor alebo postup, ktorý by ju inšpiroval. „Unikátnosť našej technológie spočíva v tom, že sme využili izolačné vlastnosti technických textílií z dielcov automobilov. Jednoduchým mechanickým prepracovaním sme ich zhodnotili v novom výrobku. Spojili sme starý odpad, teda použitý materiál napríklad z vrakov, a nový odpad, ktorý vzniká pri výrobe áut. Pre túto myšlienku sa nám podarilo presvedčiť Recyklačný fond, časť prostriedkov sme získali z fondov Európskej únie. Spojenie Recyklačného fondu a európskych fondov má niekoľko výhod,“ opisuje Juraj Plesník.
