Počtom obyvateľov rovnako malá krajina ako Slovensko, s komplikovaným jazykom, ktorému rozumie málokto. Musela sa vyrovnať nielen s minulosťou, ale aj s geografickou izoláciou. Fínsko má dnes svetovo uznávaný vzdelávací systém a pravidelne sa umiestňuje medzi najlepšími krajinami v medzinárodných meraniach Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v rámci programu PISA (Program for International Student Assessment). Čo za tým väzí a nedalo by sa to aj u nás?
„Dobré ráno,“ pozdravila sa usmiata blondínka skupine slovenských novinárov a expertov na vzdelávanie. „Som fínska ministerka školstva a som rada, že som tu s vami,“ dokončila svoje predstavenie s celkom slušným prízvukom a širokým úsmevom. Akoby na potvrdenie toho, že nie je dôležité, čo sa naučíte, ale ako to viete použiť. Krista Kiuruová bola nedávno v Bratislave, aby sa podelila o skúsenosti z reformy školstva, ktorá sa vo Fínsku začala približne v čase, keď u nás robili poriadok sovietske tanky. „Niekedy podceňujeme význam vzdelávania, nechápeme, aké dôležité je pre jednotlivca. Tak to bývalo aj vo Fínsku,“ priznáva K. Kiuruová. Chudobná krajina bez významnejších prírodných zdrojov veľa možností nemala. A tak sa rozhodla investovať do najistejšej a zároveň najbežnejšej komodity – do svojich ľudí.“
