Pokladničky sa objavili v obchodoch, múzeách i na radniciach po celom Valašsku. Na verejnú zbierku vzniklo aj bankové konto. Za päť dní vyzbierali takmer dvestotisíc českých korún. Miestne firmy a remeselníci ponúkali na obnovu unikátnej pamiatky, na ktorej sa podpísal Dušan Jurkovič, každú pomoc. Veď pre Valašsko je Libušín to isté, čo pre celé Česko Národné divadlo.
Experti a polícia stále zisťujú, či požiar náhodou nezaložil niekto úmyselne. Hasiči sa nevedia zhodnúť, prečo hlásiče, ktoré mali signalizovať požiar, zostali nemé. Našťastie sa v susednej chate náhodou zobudila jedna pani, dvadsať minút po polnoci zbadala oheň a okamžite zalarmovala požiarnikov. Prišlo ich sedemdesiat so šestnástimi cisternami z dvoch moravských krajov, ale dosť dlho trvalo, kým sa do tisícmetrovej výšky kľukatými cestami vyterigali.
Šindle boli síce vlhké, no oheň a vietor ich rýchlo vysušili a ničili. O jednej v noci 3. marca sa preborila strecha a keď o tretej poobede obhorené drevá konečne prestali dymiť, hasiči usúdili, že osemdesiat percent objektu sa nenávratne pominulo. Škody na reštauračnej chate Libušín kúsok od slovenských hraníc v Moravsko-sliezskych Beskydách odhadli na osemdesiat miliónov českých korún. V prepočte sú to takmer tri milióny eur, ak sa, pravdaže, vôbec dá určiť historická hodnota objektu, ktorý bol spolu s horským minihotelom Maměnka najväčšou atrakciou regiónu.
