Založili Salón fotografie, z ktorého sa stalo miesto na inšpiratívne stretnutia ľudí s obrazom i slovom.
„Každý, aj pevný zväzok potrebuje z času na čas utužovať – tak nám obom napadlo, že spojenie fotografie a slova je pekné a môže nájsť uplatnenie aj v spoločných pracovných aktivitách. Je to celkom prirodzené, hoci je pravda, že prvých dvadsať rokov sme na to nepomysleli. Každý sme si robili svoje, až po čase sme prišli na to, že sú projekty, ktoré môžeme uskutočniť spolu. Sme radi, že to tak je,“ vysvetľuje Erika zrod Salónu fotografie. Predtým pracovala ako živnostníčka, manžela do rovnakého postavenia dostal trh, zo slobodného povolania tiež prešiel na živnosť. Salón vzišiel práve z toho, že si uvedomili možnosti spojenia svojich profesií. „Chceli sme robiť knižné projekty, organizovať večerné literárne programy, čítačky, vzdelávanie a robiť ďalšie aktivity, ktoré vyplývajú zo spolužitia,“ hovorí Erika. Po dvadsiatich piatich rokoch si ľudia môžu „ísť na nervy“. Litvákovci vnímajú tieto aktivity skôr ako inú dimenziu vzťahu. „Spoločná práca nás posunula opäť ďalej. Už nie sme iba prví príjemcovia tvorby toho druhého. Ja som prvá čítala manželove texty, on prvý videl moje fotografie. Asi sme sa dostali do toho stupňa dôvery, že môžeme robiť veci aj spolu. Uvidíme, ako to bude fungovať,“ pripomína Erika a klope na drevo, hoci vraj nie je poverčivá.
