Prvý raz som sa započúvala do slov Marka Anastasiho, keď ma pozval na svoj online webinár. Spolu so mnou ho počúvalo mnoho ďalších ľudí z celého sveta, ale navzájom sme sa nevideli. Predstavovala som si, ako sa tento spíker tvári, v akej komunikuje polohe, kde asi vlastne je. Napísala som o tom jeho manželke, obratom mi poslala fotografiu, na ktorej bol Mark za svojím pracovným stolom a pri nohách mu sedel retriever.
Je úžasné podnikať slobodne. Nech ste kdekoľvek na svete, stačí vám laptop, pripojenie a dobrý nápad. Hoci má dnes Mark Anastasi okolo dvesto webových stránok a mnoho produktov, ktoré sa predávajú v nezanedbateľných číslach, kedysi bol na absolútnom dne. Keď mi jeho manželka pred rokom prerozprávala jeho príbeh, prišiel mi neuveriteľný. Najmä keď mi ho predstavila. Videla som pred sebou človeka, ktorému bohatstvo mimoriadne svedčí.
Nepamätá si, čím chcel byť, a na detstvo nespomína rád. Spája si ho s neistotami, ktoré v ňom zanechávali hlboké stopy. Často ich navštevovali exekútori a pobrali im veci, neraz hrozilo, že prídu o strechu nad hlavou. Neskôr sa rodičia rozviedli a keďže otec trval na tom, aby jeho deti študovali na univerzite vo Veľkej Británii, odišiel Mark v osemnástich rokoch do Anglicka na Oxford Brookes University. Popri štúdiu obchodu a manažmentu začal robiť ako nočný strážnik. Otcove finančné problémy pretrvávali, a tak si musel na seba zarábať. Postupne sa dostával do väčších dlhov a depresií. Keď ukončil školu, jeho dlhy prerástli únosnú mieru. Banka mu neustále ponúkala kreditné karty, z čoho vedel ako-tak prežiť. Neskôr sa zamestnal v call centre ako predajca kurzov po telefóne, ale počas dvanástich mesiacov sa mu podarilo urobiť len jeden predaj, a tak ho vyhodili. Dostával sa čoraz hlbšie do červených čísel a dopracoval sa k dlhu sedemtisíc libier. Mal dvadsaťtri rokov, žil sám v cudzej krajine, bez kontaktu s rodičmi, navyše v depresiách.
