Beh sa stal fenoménom súčasnej doby a v čoraz väčšej miere ho znovuobjavujú aj Slováci. Prečo ľudia začali behať? Naháňajú kondíciu? Je to novodobý útek pred problémami či istý druh relaxu? Alebo máme beh v génoch?
Ľudstvo behá od svojich prvopočiatkov. Beh bol vlastne jedinou šancou, ako rýchlo uniknúť pred predátormi alebo uloviť potravu. Úsvit civilizácie na tom nič nezmenil. Grécky vojak Feidippides bežal z Maratónu do Atén, aby oznámil víťazstvo nad Peržanmi. O dve a pol tisícročia neskôr, uprostred internetového veku, bežal podstatne kratšiu trasu Jamajčan Usain Bolt. Najrýchlejší muž planéty potreboval v Berlíne na sto metrov len rekordných 9,58 sekundy a stačilo mu 41 krokov. Atletika opäť získava na popularite a súdiac podľa množstva bežcov v uliciach, beh je dnes nesmierne populárny. „Nemyslím si, že by bol beh populárny len v súčasnosti. Ide o to, že prechádzame určitými štádiami. Ak by sme si pozreli výsledkové listiny národného behu Devín – Bratislava z osemdesiatich rokov a zo súčasnosti, zistili by sme podobné čísla v počte účastníkov. To znamená, že beh môže byť aj odrazom spoločnosti, respektíve prístupu k športovaniu,“ nabúrava fyziológ Viktor Bielik predstavu o behu ako výslovne novodobom fenoméne.
Dnešok vidí skôr ako dôsledok prirodzeného vývoja – človek skrátka musí mať na šport vytvorené určité podmienky. Stačí sa pozrieť na ulice svetových metropol počas obedňajšej prestávky – sú plné bežcov. „Po zmene režimu trochu trvalo, kým sa šport niekam prepracoval v hodnotovom rebríčku. Človek v prvom rade myslí na to, ako uživiť rodinu, a neostáva mu veľa energie a času, aby mohol ešte behať. Tento bežecký boom raz-dva môže skončiť. Napríklad ak by sa zmenili spoločenské pomery alebo by poklesla životná úroveň,“ dopĺňa V. Bielik.
