Vďaka rôznosti žánrov, ktoré režiséri použili, sa celok stal niečím, čo sa nedá zaradiť do škatuľky. Nie je to ani dokument, ani hraný film. Ak má však niekto problém s formou, zrejme nikto nemôže mať výhrady k obsahu. Ibaže by sa mu Slováci zdali krajší a lepší, ako ich film zobrazil. Snímka Slovákov nehaní, ale ani neglorifikuje. Ukazuje ich takých, akí sú. Film nemoralizuje ani neoslavuje, v podtexte akoby pripomína, že dvadsať rokov života je niekedy veľa a niekedy málo.
VOĽNOU RUKOU. V krátkych dejinách slovenského filmu je projekt Slovenko 2.0 ojedinelý. Podieľalo sa na ňom desať režisérskych osobností rôzneho veku, s rôznym svetonázorom a históriou. Dvadsať rokov samostatnosti svojím spôsobom zaznamenali Juraj Herz, Martin Šulík, Peter Kerekes, Zuzana Liová, Mišo Suchý, Ondrej Rudavský, Iveta Grófová, Peter Krištúfek, Viera Čákanyová a Miro Jelok. Každý dostal desať minút a voľnú ruku. Tak vznikli naozaj rôznorodé krátke filmy, od hraného či animovaného cez dokumentárny až po experimentálny film. V každom je osobný postoj a emócia autora – politický, sociálny, humorný alebo ironický pohľad na príbeh Slovenska.
