Je človek od prírody družný a vypočítavým sebcom sa stáva až po vedomej kalkulácii? Túto otázku už roky riešia sociológovia a zhodujú sa, že spolupráca je základom spoločnosti. Naozaj, na pracoviskách nám pomáha plniť úlohy, v osobnom živote zvládať ťažké situácie. Psychológ David Rand s kolegami z Yalovej a Harvardovej univerzity si položili otázku, prečo sa v ľudskom správaní objaví aj sebeckosť. Dva roky skúmali, ako dobrovoľníci nakladajú s darovanými peniazmi. Jednu polovicu vystavili pod časový stres, aby konali intuitívne, naopak, druhej dopriali čas na rozmyslenie. Uhádnite, ako to dopadlo. Prvá skupina sa s rýchlo nadobudnutým majetkom ľahko lúčila a ochotne prispievala aj na charitu. Intuitívne reakcie máme totiž zažité a našej skúsenosti dominuje spolupráca, kam patrí aj spoliehanie sa na pomoc iných. Naopak, zrelá úvaha smeruje k sebectvu – stráži našu štedrosť a núti myslieť na „zadné kolieska“. D. Rand sa pustil aj do ďalších úvah: Ako našu bežnú skúsenosť a správanie ovplyvní čoraz tvrdšie podnikateľské prostredie a korupcia vo vládach? Odporúča, aby sme sa pripravili na ďalší nárast sebeckosti.
