Urýchľovač LHC v CERN-e pobeží ešte najmenej dvadsať rokov, ale vedecká komunita už dnes začína diskutovať, aké zariadenie by ho malo nahradiť. Väčšina by privítala kruhový urýchľovač Future Circular Collider (FFC) s obvodom osemdesiat až sto kilometrov (čo je trikrát viac, ako má dnešný LHC). Po udelení Nobelovej ceny Petrovi Higgsovi a Francoisovi Englertovi za objav Higgsovho bozónu by sa mohlo zdať, že LHC už splnil svoju misiu, ale opak je pravda. Doterajšie merania síce naznačujú, že by mohlo ísť o hľadanú časticu, no stopercentná istota sa nedosiahla. Keby sa aj existencia Higgsovho bozónu potvrdila, zostáva veľa nezodpovedaných otázok – ako vzniká gravitácia, čo je príčinou asymetrie hmota-antihmota, akú podstatu má temná hmota a temná energia. Na niektoré z nich sa snažia odpovedať teórie „novej fyziky“, ako je teória strún či extradimenzií. Keďže LHC zatiaľ žiaden signál „novej fyziky“ nezachytil, treba ísť do vyšších energií. O novom zariadení nesnívajú len európski fyzici, v Spojených štátoch sa uvažuje o VLHC s obvodom 223 kilometrov a v Číne o skromnejšom kruhovom urýchľovači s dĺžkou päťdesiat kilometrov. CERN navrhuje, aby sa spojili sily a postavil supervýkonný urýchľovač pre vedcov z celej planéty.
