Keď Václav Havel v roku 1989 prišiel na Pražský hrad, vraj tam nenašiel fungujúce hodiny. Interpretoval to jemu vlastným spôsobom a povedal, že v stánku štátnosti sa čas na štyridsať rokov zastavil. Prezidenti nepotrebovali vedieť, koľko je hodín, lebo o plynutie času sa starala iná moc. Situáciu pripomína dnešný stav vo veľkých nákupných centrách. Ani tam nie sú hodiny, hoci by sa občas zišli. Možno ani nie preto, aby zamestnanci obchodov vedeli, kedy im padla. Službu by ocenili najmä návštevníci. Hodiny by im pripomenuli, že sa v stánku konzumu zdržali viac, ako chceli. Lenže o plynutie času sa stará aj v tomto prípade iná moc, a hoci už nemá charakter totality, predsa ľudí zviera.
