Článok pokračuje pod video reklamou
O tom, či vzniknú neprirodzené mantinely, rozhoduje spôsob myslenia všetkých zainteresovaných, galeristov a kunsthistorikov, umelcov i divákov. Môžu sa životom prebíjať každý sám alebo to môžu robiť spolu. Jedno i druhé je zložité a výsledok nie je nikdy istý.
Presadzovať sa na vlastnú päsť je veľmi náročné. Okrem iného potrebuje umelec obrovské šťastie a dobré kontakty. Výtvarník Jaro Šulek hovorí, že napríklad maliar má dve možnosti. Buď si udrží slobodu a verí si, alebo sa na dlho upíše galeristovi. Často aj na pätnásť rokov. Galeristi sa tak poisťujú proti tomu, aby výtvarníci od nich neodišli hneď po tom, ako ich „urobia“ známymi.
„Je to taká faustovská zmluva, kde je výtvarník istým spôsobom obmedzovaný, termínovaný. Robí akoby na objednávku – často mu galerista a kurátor hovoria nielen do počtu a termínu, ale aj do tém obrazov. To je stav, ktorý so skutočnou slobodou nemá veľa spoločné. Na druhej strane sa v takom prípade galerista postará o marketing a predaj diel,“ vysvetľuje J. Šulek. Samozrejme, výtvarník si môže vytvoriť sieť kontaktov a ísť vlastnou cestou – nik ho neobmedzuje, maľuje si, čo chce, a nachádza si publikum, ktorému sa jeho umenie páči. J. Šulek aktuálne vystavuje v Šanghaji. Dvere do Číny mu otvorilo, keď v roku 2010 vystavoval jeden obraz v slovenskom pavilóne na svetovej výstave Expo, a pomohli mu aj referencie z krajín západnej Európy. Výstave predchádzali štyri roky stretnutí a komunikácie.
