Roman Fečík mal rozbehnutú kariéru vo finančnom svete. Bol generálnym riaditeľom banky. Stačilo nerobiť veľké chyby a mohol pohodlne žiť. Láska k umeniu ho však priviedla k vlastnej galérii. Má dosť skúseností, aby mohol tvrdiť, že galéria by mala fungovať ako biznis. „Zároveň platí, že väčšina ľudí, ktorí sa pre dráhu galeristu rozhodnú, to nerobí primárne pre peniaze,“ hovorí. Čo môže byť dôvod, prečo galérie na Slovensku nefungujú tak, ako by mali.
R. Fečík mal vzťah k umeniu, zbieral umelecké diela, chodieval na výstavy, v kariérnom rebríčku dosiahol vrchol. Pocit, že v živote by chcel dosiahnuť aj niečo iné, silnel, až dozrel do rozhodnutia odísť. „Chcel som si splniť sen. Nebolo to rozhodnutie, ktoré by väčšina ľudí označila za racionálne. Mohol som to urobiť, umožnil mi to predchádzajúci biznis. Inak povedané, mohol som si dovoliť aj nekomerčné rozhodnutie,“ hovorí R. Fečík.
NEVYHNUTNÁ SPOLUPRÁCA. Umelecká scéna je háklivá na prišelcov z iných sfér. Aj R. Fečíkovi hrozilo, že ho budú považovať len za technokrata, ktorý sa chce predvádzať. To sa nestalo. „Umelecká a galeristická scéna ma akceptuje napriek tomu, že nie som jeden z nich, že mám celkom odlišné vzdelanie. Vnímajú ma ako niekoho, kto prišiel naozaj z lásky. Nepasujem sa do polohy znalca umenia alebo niekoho, kto určuje kvalitu a káže, čo je dobré a čo je zlé,“ vysvetľuje.
