Keby Adam a Eva neokúsili ovocie zo stromu poznania, mohlo by si ľudstvo žiť v raji doteraz. Biblia neuvádza, že by sa v rajskej záhrade platili dane, asi preto sa tam niektorí pokúšajú dostať. Príležitostí je veľa, ale nie všetky sú pre všetkých. Navyše, aj nad daňovými rajmi sa zmráka. Pomaly, ale zmráka.
Vžité predstavy o daňovom raji majú pomerne jednoduchý vzorec. Žiadne alebo len minimálne dane, dlhé piesočné pláže a dobre vychladené nápoje. Realita má skôr podobu komplikovaných účtovných výkazov, platobných príkazov a kancelárií plných špičkových právnikov.
Pôdu pre daňové raje pripravili vlády po druhej svetovej vojne, keď napríklad v USA, Francúzsku a Veľkej Británii dosahovali najvyššie sadzby dane z príjmu až deväťdesiat percent. Komu by sa ich chcelo platiť? Viac alebo menej bohatí hľadali a našli. Zmenili trvalý pobyt, presťahovali sa. Keď ide o peniaze, ani vlastenectvo neodolá. Dobrou adresou bol napríklad malý ostrov Man v Írskom mori. Je síce britským územím, ale s čiastočnou autonómiou, teda aj s vlastnými sadzbami dane z príjmu.