V uličke, kde G. Princip mieril presne, sa auto s následníkom trónu‚ rakúsko-uhorským arcivojvodom Františkom Ferdinandom d‘Este a jeho manželkou ocitlo omylom. Zablúdilo a vodič sa mal obrátiť. Nič to však nemení na fakte, že dva smrteľné výstrely pred sto rokmi priniesli krvavé zmeny v osudoch rodín, krajín, na mape Európy i sveta.
Až v roku 1916 si našiel na Morave povolávací rozkaz slovenského architekta Dušana Jurkoviča, ktorý sa významne podpísal na kúpeľoch Luhačovice. Neposlali ho na front. Nariadili Krakov. Tam mala rakúsko-uhorská armáda velenie pre výstavbu vojenských cintorínov a D. Jurkovič dostal smutnú úlohu. Projektoval vojenské cintoríny v západnej Haliči (dnešné Poľsko) na miestach najkrvavejších bitiek nemeckých a rakúsko-uhorských armád s Rusmi. V Karpatoch narýchlo zahrabali pod zem sedemdesiattisíc padlých a bolo ich treba dodatočne pochovať po ľudsky, s úctou. Zo štyroch stovák vojenských cintorínov D. Jurkovič navrhol tridsaťtri pietnych miest a teoretici architektúry ich považujú za jeho umelecky najhodnotnejšie diela.
