Bol obyčajný novembrový deň. Päťdesiatnik Giancarlo Zigante sa rovnako ako mnohí jeho susedia vybral na zber hľuzoviek. V lesoch okolo mestečka Motuvun na severe Istrijského polostrova, kde žije, sa týmto podzemným hubám odjakživa darí.
To, čo našla jeho sučka Diana, považoval najskôr za strapec hľuzoviek. Keď to začal vyberať zo zeme, zistil, že ide o jediný kus. „Dokonca ani pes tomu nechcel veriť,“ spomína na 2. november 1999 G. Zigante. „A ja som bol vzrušený. Biele hľuzovky totiž iba zriedkavo prevyšujú hmotnosť pol kilogramu. Najväčšia, ktorú tu dovtedy našli, mala hmotnosť iba niečo vyše 700 gramov.“
Keď to potom porátali, zistili, že Diana by svojmu gazdovi zarobila takých päťtisíc dolárov. Takú hodnotu mal unikátny exemplár bieleho tartufu, ako Chorváti nazývajú hľuzovku, ktorú pes vyňuchal v zemi. Huba vážila 1,31 kilogramu.
