Okrúhla budova so stĺporadím na vrchu tvorí iba podstavec pre obrovskú sochu jazdca na koni pozváranú z antikorových oceľových plátov. Je vysoká ako desaťposchodový vežiak. Na vyhliadkovú plošinu v konskej hlave sa dostanete výťahom cez dutú nohu koňa a potom úzkym točitým schodiskom. A tam na vás hľadí vari metrové Džingischánovo oko.
Novodobé Mongolsko si zvolilo za jeden zo svojich symbolov dávneho vládcu ríše, ktorá v čase najväčšieho rozkvetu začiatkom 13. storočia siahala od Ukrajiny po Kóreu. Zaberala dvadsaťdva percent plochy sveta. Stopy obávaného dobyvateľa Džingischána tu nájdete doslova všade. Po prílete do hlavného mesta Ulanbátaru vás uvíta letisko Chinggis Khaan International Airport. Pri potulkách mestom vidíte budovy bánk s Džingischánovým menom, najlepšia domáca vodka sa volá Chinggis, ubytujete sa v rovnomennom hoteli. Človek má pocit, že tomu chlapovi sa nedá vyhnúť.
MILIÓNOVÉ TERENIAKY A CHAOS. Náš mikrobus sa slimačím tempom plazí po novej, ešte nedokončenej autostráde. Mierime do centra Ulanbátaru, metropoly krajiny s najnižšou hustotou obyvateľov na svete. V hlavnom meste žije 1,3 milióna z celkových troch miliónov Mongolov. Pred nami, vedľa nás aj za nami sú takmer samé SUV a tereniaky. Toyoty, landrovery, mitsubishi, mercedesy. Jazdia bezohľadne a riskantne. Okolie štvorprúdovky je rozkopané, všade sa stavia. Nové bytovky, hotely, firemné budovy. Vidno, že krajina prežíva hospodársky rozmach. V roku 2011 bolo Mongolsko so 17,5-percentným rastom HDP najrýchlejšie sa rozvíjajúcou ekonomikou sveta a naďalej rastie dvojciferným tempom. Vďačí za to najmä búrlivému rozvoju ťažobného priemyslu na juhu krajiny, neďaleko hraníc s Čínou. Tá je najväčším odberateľom uhlia a medenej rudy.
