Článok pokračuje pod video reklamou
Galéria nie je veľká, je taká akurát. Soňa Herényiová hovorí, že nie každý výtvarník má pripravených toľko obrazov, aby zaplnil veľký priestor, ale vždy ich má toľko, aby mohol ukázať‚ ako tvorí.
Úzkou chodbou sa dostanete dozadu za galériu‚ kde je umelecká škola. Vyzerá ako ateliér a vlastne ním aj je. S. Herényiová sa ospravedlňuje za chaos. Nie je to však neporiadok, vôňa olejových farieb a rozrobené obrazy skôr potvrdzujú, že tvorivý chaos je najvyššia forma organizácie. Po obvode miestnosti sú rozostavané improvizované školské lavice – teda stojany, pri ktorých sa tri dni v týždni „trápia“ žiaci akademickej maliarky S. Herényiovej. Kedysi tu mala pracovisko aj ona. Vždy‚ keď žiaci odišli, postavila sa k plátnu a tvorila. Teraz má už ateliér doma, tak jej to viac vyhovuje. „Keď učím, tak sama maľovať aj tak nemôžem. Postupne som prišla na to, že potrebujem stabilné miesto, kde sa môžem na prácu koncentrovať,“ vysvetľuje.
