Austrália, Kanada, Británia‚ Japonsko – to je len zlomok krajín, odkiaľ tridsaťšesťročný Miran Meskić hostí turistov. V Mostare vlastní najstarší a najznámejší rodinný hostel, ktorý už roky dostáva na hotelových portáloch tie najlepšie hodnotenia. Miran so svojou rodinou dávno pochopil, ako prilákať turistov. Využívajú svoje silné stránky, ako sú precíznosť, priateľskosť a nekonečná pohostinnosť.
FÉNIX Z POPOLA. Bosnu a Hercegovinu začína po Dalmácii objavovať čoraz viac turistov. Aj Slováci. Divoká nedotknutá príroda, mohutné krasové pohoria, tyrkysové jazerá a rieky. Človek je až ohromený, koľko krásy dostala malebná Bosna do vienka. Rozlohou je podobná Slovensku a autom ju možno prejsť za jeden deň. Krajinu, ktorá bola ťažko zmietaná vojnou, dodnes sprevádza veľa mýtov. Miestni si z nich už ťažkú hlavu nerobia. Zahraničných turistov si získavajú vďaka svojej srdečnosti, priamosti a zmyslu pre humor. Podľa Svetového ekonomického fóra Bosniaci vlani skončili na ôsmom mieste medzi národmi‚ ktoré sú najpriateľskejšie k cudzincom.
Napriek tomu pohľad na opustené domy, na ktorých ešte dvadsať rokov od konca vojny stále vidieť stopy po guľkách, aj dnes zamrazí. Ich majitelia sa už nevrátili, a tak ostali budovy napospas zubu času. Kým v Sarajeve značnú časť budov zrekonštruovali, Mostar na juhu krajiny sa turistom ukazuje stále s jazvami. „Mostar bol jedným z najviac zničených miest v Európe. Pred vojnou ho navštevovalo ročne milión turistov. Zlepšuje sa to, ale pomaly,“ hovorí Miran, ktorý svoj hostel vybudoval doslova z ruín vojny.
