Keď astronautom na palube letu Apollo 13 vybuchla kyslíková nádrž, museli zostrojiť improvizovaný adaptér, aby mohli využiť súčiastku z druhého modulu. Vesmír je od ruky a či už sa pokazí počítač alebo zlomí pánt, nastáva krízová situácia, pretože náhradný diel sa tam zo Zeme dostane iba ťažko. Odteraz by to však astronauti mohli mať ľahšie. Na Medzinárodnú vesmírnu stanicu totiž dorazila trojrozmerná tlačiareň, na ktorej si astronauti budú môcť vytlačiť napríklad náhradné súčiastky.
Paradoxne, 3D tlačiarne sú tu dlhšie ako web. Až dnes sa však produkt dostáva medzi širšiu skupinu záujemcov, čo je aj dôvodom, že o ňom v ostatnom čase počujeme oveľa viac. „Za posledné roky však zažívajú veľký rozmach vďaka tomu, že padajú patenty viacerých firiem,“ vysvetľuje Ondrej Štefík. Jeho firma Hmat už šesť rokov tlačí trojrozmerné výrobky pre svojich klientov a radí sa k najskúsenejším na Slovensku.
KAŽDÝ KUS UNIKÁT. Na začiatku výroby produktu pomocou techniky trojrozmernej tlače musí byť počítačový model. Do 3D tlačiarne sa vloží materiál tak‚ ako sa vloží zásobník s farbou do kancelárskej tlačiarne. Tá ho potom po vrstvách pridáva a vytvára objekt od spodku po vrch. Malé tlačiarne sa dajú dnes už kúpiť približne od tisíc eur, čo znamená, že sú dostupné aj na domáce využitie. „Môžete si na nich vytlačiť napríklad zlomený háčik či pokazenú súčiastku z vysávača. Dalo by sa povedať, že veci dennej spotreby,“ vysvetľuje O. Štefík. Háčik je však v tom, že ak ste laik, tak si niečo také v 3D softvéri len veľmi ťažko navrhnete, aspoň zatiaľ. Existujú webové stránky, kde si človek môže vybrať a stiahnuť z početnej databázy trojrozmerných modelov, ten „svoj“ však pravdepodobne nenájde. Už aj tento problém sa začína postupne riešiť prostredníctvom zariadení na skenovanie 3D objektov.
