Žánrovo sú síce odlišní, ale dokážu spolu existovať „Niekedy je spolupráca prínosná, inokedy je to, ako sa hovorí, ,na knap‘. Naučili sme sa s tým žiť a fungovať,“ hovorí Achilleas. To, že sa stal výtvarníkom, je najmä vplyv mamy, lebo ako hocijaké iné dieťa nevedel, čo chce robiť. Ale postupne sa to vyprofilovalo na strednej škole úžitkového priemyslu a vysokej škole výtvarných umení.
Mama sa dostala k umeniu podobne. „Ešte na základnej škole odkázala učiteľka mojej mame, aby ma zapísala na ľudovú školu umenia, kam som potom dochádzala sedem rokov. Plynule som pokračovala až po vysokú školu výtvarných umení,“ spomína I. Zámečníková.
Význam umeleckého vzdelania sa niekedy podceňuje, mnohí hovoria, že talent školu nepotrebuje. „Škola mi určite dala dosť. Veľa si však musí človek oddrieť sám,“ hovorí Achilleas. I. Zámečníková na svojich učiteľov spomína len v tom najlepšom.
