Po narodení svojich detí hľadala životnú náplň, ktorá by pre ňu znamenala viac ako len zarábanie peňazí a spoločenský úspech. Hľadala niečo, čo by malo naozaj zmysel. „Marketing ma síce bavil, ale keď som stála pred voľbou, či dám dieťa do škôlky na osem hodín denne, aby som pomáhala bohatej firme ešte viac zbohatnúť, tak mi to zrazu nedávalo zmysel,“ vyznáva sa Silvia Galatová. Na druhej strane‚ keď si predstavila, že pomáha iným ženám, aby mohli dojčiť, alebo ich podporuje v jednej z najdôležitejších chvíľ života, to jej zmysel dávalo. V čase, keď sa sama stala matkou, by takúto podporu bola veľmi ocenila. Ale vtedy nevedela, kde ju hľadať. A tak dnes pôsobí ako poradkyňa pri dojčení a dula – sprievodkyňa žien v tehotenstve a pri pôrode.
„LIEČIME“ ZDRAVIE. Súčasná situácia v pôrodníctve na Slovensku nielen mne pripomína dávny postoj k ženám, ich sexualite aj ženskému orgazmu. Nádherne to vystihuje vynikajúci film s Maggie Gyllenhaalovou Hystéria (známy aj pod českým názvom Vrtěti ženou). „To je výstižné prirovnanie,“ súhlasí Silvia. „Naozaj to vyzerá tak, že zdravotníci v pôrodných sálach neveria, že by žena mohla hladko a bezpečne porodiť dieťa bez cudzej pomoci, že ženské telo to dokáže. Zdá sa, že lekári ‚liečia‘ ženy z pôrodu, akoby to bola choroba. Do nemocnice sa dostaví úplne zdravá žena, ktorej jedinou potrebou je porodiť dieťa, ale tam akoby nikto neveril, že to v zdraví dokáže.“ Keď dnes príde žena do pôrodnice, s najväčšou pravdepodobnosťou pôrod prežije ona aj bábätko. Mnohí rodičia však čoraz viac cítia, že nestačí len pôrod prežiť a po pár dňoch si odniesť z nemocnice živé dieťa. Aj keď, samozrejme, to je najdôležitejšie. Záleží im aj na tom, ako pôrod prebehne. Ako vraví dula S. Galatová, chcú čo najlepšie podmienky pre zachovanie fyzického a psychického zdravia dieťaťa i matky a pritom plné rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a intimity. „A v tomto vidím už obrovský priestor na posun k lepšiemu. V súčasnosti podstúpi štvrtina slovenských rodičiek cisársky rez a takmer sedem- desiat percent žien epiziotómiu, nastrihnutie hrádze. Aj zdravé ženy bežne dostávajú počas pôrodu hormóny na posilnenie kontrakcií, trávia hodiny na monitorovacích prístrojoch, bez možnosti slobodne sa pohybovať. Takmer žiadna žena neopustí slovenskú pôrodnicu po pôrode taká zdravá, ako do nej vstúpila. Ak sa aj vyhne cisárskemu rezu a nástrihu hrádze, dávka hormónov minimálne na vypudenie placenty ju isto neminie. A vieme‚ že ak sa lieči to, čo nie je choré, môže práve následkom toho ochorieť,“ upozorňuje. Naskytá sa otázka, prečo sa na Slovensku robí epiziotómia tak často‚ keď v Dánsku je to len päť percent? Podľa Silvie to ilustruje komplexný problém slovenského pôrodníctva. „Prvou časťou tohto problému je, že spomínaný zákrok nemá oporu vo vedeckých dôkazoch. Mnoho postupov prichádza do praxe prostredníctvom takzvanej odbornej mienky. Pri epiziotómii išlo o vieru, že je prevenciou horších poranení hrádze a že po zašití nástrihu bude hrádza obnovená lepšie ako po spontánnom natrhnutí,“ vysvetľuje. Za niekoľko desaťročí od masívneho zavedenia epiziotómie do praxe však vedci zozbierali veľa dôkazov, ktoré vyvracajú pôvodné presvedčenie jej zástancov. Napríklad to, že nástrih nie je prevenciou ťažších poranení hrádze, ale ich najčastejšou príčinou. „A mimochodom‚ ktorú inú zdravú časť ľudského tela ochraňujeme tak, že ju sami zámerne poraníme? Hojenie rán po nástrihu predstavuje pre šestonedieľku často bolesti a dlhodobé nepohodlie, rany sa zapaľujú a liečenie trvá dlhšie ako po prirodzenom natrhnutí,“ hovorí S. Galatová.
