Článok pokračuje pod video reklamou
Väčšina ľudí z mladších ročníkov sa narodila v pôrodnici a možno ju považuje za to pravé miesto na príchod dieťaťa na svet. Doktor Michel Odent to vidí takto: „Niektoré moderné ženy potrebujú elektronické prostredie, aby sa cítili v bezpečí. Iné sa cítia bezpečnejšie v prostredí, ktoré dôverne poznajú, v blízkosti pôrodnej asistentky, ktorú vnímajú ako materinskú postavu. Preto je nebezpečné propagovať domáci pôrod, ale rovnako nebezpečné je propagovať aj pôrod v nemocnici.“
PRIRODZENÉ, NEPRIRODZENÉ. Podľa M. Odenta by bolo ideálne, keby mali ženy otvorených niekoľko možností, až kým nezačnú rodiť. Je mu však jasné, že v realite organizovaných zdravotných systémov je to utopická predstava. „Prípad Slovenska nie je ojedinelý. Ani francúzske ženy nemajú inú možnosť, ako rodiť na veľkých konvenčných pôrodníckych oddeleniach. Vo Francúzsku neexistujú pôrodné centrá a domáci pôrod je takmer nemožný. Je tam veľa pôrodných asistentiek, ale tie sa v skutočnosti správajú ako takí mini-lekári,“ popisuje. Zároveň však poukazuje na iný problém. „Všade vo svete dominuje ten istý spôsob myslenia. Ale sú tu určité rozdiely. Slovensko aj Francúzsko majú približne rovnakú mieru cisárskych rezov, okolo štvrtiny prípadov. A je to stále menej než v krajinách, v ktorých sa sformovali silné skupiny propagujúce ,prirodzený pôrod‘, ako sú USA, Nemecko či Austrália. Nedostatočné pochopenie fyziológie pôrodu tu ešte posilňujú nové nebezpečné koncepty, napríklad v USA pôrod vedený manželom, ktorý sprostredkúva dvojitý odkaz. Prvý je, že ženy nie sú schopné porodiť dieťa bez toho, aby ich niekto viedol. A druhý je, že ideálny pôrodný sprievodca sám nikdy nerodil a ani rodiť nebude, ale vycvičili ho odborníci,“ vraví známy pôrodník. Je podľa neho veľmi ťažké zvrátiť spôsob myslenia, ktorý sa zavádzaním takýchto konceptov ustáľuje.
ČO POTREBUJEME. Aké sú teda skutočné potreby rodičiek a do akej miery sú napĺňané v západnom modeli pôrodnej starostlivosti? M. Odent je presvedčený, že ak za východiskový bod vezmeme ktorýkoľvek psychologický koncept, vždy dospejeme k záveru, že rodiaca žena sa potrebuje cítiť v bezpečí, bez pocitu, že je pozorovaná. Potrebuje pokoj, ticho a ochranu pred svetlom. „Práve to je veľmi podceňované. Dnes už vieme vysvetliť, že vystavenie svetlu zabraňuje vylučovaniu melatonínu, čo je ,hormón tmy‘ a má mnoho fyziologických funkcií. Jednou z nich je redukcia činnosti neokortexu, teda mysliaceho mozgu. To je riešenie, ktoré príroda našla‚ aby bol ľudský pôrod možný. Melatonín má aj priamy účinok na sval maternice a spolupracuje s hormónom oxytocín. A tu teda opäť musíme spomenúť hlboko zakorenený kultúrny nedostatok chápania základných potrieb rodiacich žien a novorodencov,“ konštatuje francúzsky vedec, ktorý sa v súčasnosti najviac venuje téme vplyvu moderných pôrodov na budúcnosť ľudstva.
