Vlani sa slovensko-austrálska umelkyňa vracala do Austrálie o mesiac neskôr, až uprostred decembra. V Galérii mesta Bratislavy v Mirbachovom paláci totiž inštalovala výstavu Orbis Printus, jubilejný pätnásty projekt galérie a spoločnosti Henkel Slovensko. Vo výstavnej sieni predstavujú každý rok tvorbu jedného výtvarníka, slovenského rodáka, ktorého osud odvial do sveta, alebo umelca s rodinnými koreňmi na Slovensku. Začali v roku 1999 výstavou diel Andyho Warhola. V súčasnosti tam vystavuje Nataša Floreanová.
Galéria si ju vybrala kvôli nezvyčajnému pohľadu na svet, k čomu ju viedol otec. Bol síce právnik, ale miloval umenie, zbieral obrazy. Často sa o nich s dcérou dlho rozprávali. Odmalička ju nabádal, aby si pozorne všímala všetko naokolo, hľadala a vnímala svet a iným ho predstavila očami výtvarníka.„Človek spočiatku zvyčajne tvorí realistické obrazy, maľuje krajinku, kopce, les. A keď sa priblíži, zbadá korunu stromu, jej tvary, jednotlivé haluze, listy, kôru, jej štruktúru, ktorá je nádherným neopakovateľným abstraktným dielom.“
Časť diel, ktoré priniesla na výstavu do Bratislavy N. Floreanová, sú takou „kôrou“ ulíc, neznámou časťou jej tvorby. Keď v Londýne šesťdesiatych rokov a postupne v ďalších svetových metropolách prestala vnímať iba ulice či domy a začala sa pozerať aj na to, kadiaľ kráča, objavila ťažké kruhové alebo do štvorca zakomponované kruhy – kanalizačné poklopy. Diela zväčša anonymných pracovníkov železiarní mali a majú prekvapujúcu estetiku, krásu. A navzájom sa odlišujú.
