Na ostrovoch žije len zhruba dva a pol tisíca ľudí, z toho dvetisíc v hlavnom meste Longyearbyen. Je to najsevernejšie mesto na svete, leží dvanásť stupňov za severným polárnym kruhom. Na ilustráciu, kým na pól je to len tisíctristo kilometrov, nórske Oslo, ktoré Špicbergy formálne spravuje, leží o dve- tisíc kilometrov južnejšie. Napriek tomu je tam v júli priemerná denná teplota päť stupňov Celzia. Špicbergy totiž zohrieva Severoatlantický prúd, vďaka čomu sa im hovorí tropické arktické súostrovie. V januári je priemerná teplota len mínus 16,5 stupňa – približne o 20 stupňov viac ako v rovnako položených oblastiach Ruska a Kanady.
RAJ NA ZEMI. Špicbergy sú miesto, kde neexistuje chudoba, nezamestnanosť, zločin a v podstate ani smrť. Zo sociologického hľadiska je to vlastne raj na Zemi. Každý, kto na Špicbergoch žije, musí mať prácu. Miestni sa tu stále venujú najmä baníctvu, ale v meste skôr vede, turistickému ruchu a všetkému ostatnému, čo si život vyžaduje. Priemerný obyvateľ prebýva na súostroví niečo vyše šesť rokov, no časť populácie tvoria trvalí obyvatelia.
