Spolu s priateľmi horolezcami Michalom Sabovčíkom a Adamom Kadlečíkom sa Pavol Barabáš vybral po stopách legendárneho poľského horolezca. Do tatranských zimných stien. A tam v padajúcich lavínach i slnečných lúčoch našli jeho odkaz: Ak robí človek niečo z hĺbky svojho srdca, robí to najlepšie.
KTO BOL TEN MLADÝ? Pred sto piatimi rokmi sa 15. novembra v Lubline narodil Wieslaw Stanislawski. Do Vysokých Tatier prišiel ako šestnásťročný a úplne si ho podmanili. „Málo vecí je takých príjemných, ako oprieť si tridsaťkilový batoh o stenu na úpätí a zahľadieť sa na krajinu navôkol‚“ povedal neskôr.
Počas nasledujúcich rokov vyliezol v najväčších stenách nové, náročné cesty. Veľké tatranské steny pokoril jednu za druhou. W. Stanislawski svojimi skobami vyznačil nové cesty v severnej stene Malého Kežmarského štítu, juhozápadnej stene Volej veže, severovýchodnej stene Žabieho Vyšného štítu, Javorových štítov, severnej stene Žabieho koňa, v západnej stene Lomnického štítu či v Galérii Ganku. Atakoval steny, ktoré dovtedy horolezci obchádzali alebo sa o ne len neúspešne pokúšali. S konopným lanom okolo pása, v okovaných topánkach alebo tak- zvaných kleterkách‚ čo sú plátené lezečky s plstenou podošvou‚ zdolával W. Stanislawski jednu stenu za druhou.
