Článok pokračuje pod video reklamou
Prvé hodinky vyrobili pre seba. Chceli iné, ako majú ostatní. Nie sú z dobre situovaných rodín, kvalitu a luxus si nemohli dovoliť. Obaja sú profesiou zlatníci, čo je hodinárstvu príbuzné remeslo. Obaja pracovali v zlatníctve v Banskej Bystrici, tam sa spoznali. Obaja uprednostňovali aj pri výrobe šperku najmä kvalitu a dokonalé spracovanie. Keď začínali ako zlatníci, všetko sa dobre predávalo. Boli to časy pred krízou, s odbytom nemali problém. „Vtedy sa predalo všetko, dnes musia aj zlatníci ponúkať výnimočné kusy. Napriek tomu, že obchody išli dobre, chceli sme robiť na vyššej úrovni a darilo sa nám to. V šperkárstve sme dosiahli vrchol, veľa možností na posun sme už nemali. Už to nebolo o práci, ale najmä o investíciách, čo znamená, že sme mohli nakupovať drahšie kamene alebo lepšie kovy,“ opisuje začiatky M. Molnár
Hodinky sú druhá etapa ich profesionálneho života. „Najprv sme ich robili popri inej práci, pomaly sa to prelínalo a dnes sú z nás najmä hodinári. Šperkov robíme už naozaj málo,“ vysvetľuje I. Fábry. Hodinky im berú prakticky všetok čas. Výroba jedných trvá aj tri mesiace, je to veľmi jemná a precízna práca. Odpoveď na otázku, prečo trvá výroba hodiniek Molnar Fabry tak dlho, dá už len pohľad na ne. Sú netypické. „Niektoré majú aj dvesto komponentov. Už len základný strojček je komplikovaný mechanizmus, má okolo sedemdesiat častí,“ uvádza I. Fábry. Strojčeky nakupujú vo Švajčiarsku, v poslednom čase ich dvojica slovenských hodinárov aj modifikuje. Vedia si ich upraviť a niektoré časti aj dorobiť. V niektorých prípadoch už menia technické parametre, napríklad strojček upravia tak, aby nebol centrálny. Presúvajú regulátory a ukazovatele času. „Zrejme najzásadnejšou bola zmena, keď sme presunuli ručičky z prednej na zadnú stranu strojčeka a celé sme to do puzdra zasadili opačne. Z vrchnej strany hodiniek vidíte zadnú stranu strojčeka a ručičky sú normálne v strede. To už nie je jednoduchá operácia, je to, myslíme si, dobrá hodinárčina,“ hovorí M. Molnár.
