Môj občasný taxikár‚ od ktorého som ešte nikdy nepočula negatívnu vetu‚ sa mi odrazu začal sťažovať na všetko možné. Na dôvažok mi vynadala majiteľka môjho doteraz obľúbeného obchodu‚ že čo jej obchytkávam tovar. A ešte aj Terry Pratchett zomrel!
Človek by si normálne myslel‚ že Zem sa začala otáčať naopak. Alebo sa zemeguľa už úplne vyrovnala. Ale‚ vďakabohu za Facebook‚ včera cestou domov som si prečítala pätnásť naj citátov T. Pratchetta‚ ktoré sa okamžite ako vírus španielskej chrípky rozšírili po virtuálnom priestore. A tie mi pripomenuli‚ aké je to všetko hlúpe a nepodstatné a že‚ ako povedal sám majster‚ „ak nepremeníte svoj vlastný život na príbeh‚ stanete sa postavou v príbehu niekoho iného“.
Vtedy som si uvedomila‚ že je vlastne ten týždeň celkom fajn. Taký vyrovnaný. Síce sa udiala kopa nepríjemností‚ ale po vyše dvoch mesiacoch dorazila pohľadnica z Nepálu‚ v ktorej mi kamoška praje šťastný nový rok a ktorá podľa predpovede jej nepálskych známych nikdy nemala prísť. Takže taký malý zázrak.
