Maďarsko má rovnakú tradíciu pálenia alkoholu z ovocia ako Slovensko. A predsa sa pomenovanie slovanského pôvodu „pálinka“ stalo v roku 2004 hungarikom, nie chráneným označením pôvodu zo Slovenska alebo Česka. V Maďarsku je synonymom kvalitného nápoja, garanciou, že obsahuje iba pramenistú vodu a ovocný odrodový destilát bez prídavku cukru a iných látok, z ovocia, ktoré sa urodilo v Maďarsku. Na Slovensku na fľaši s ovocným destilátom „pálenka“ nesmie figurovať. Dostali by sme sa do sporu s Budapešťou, môžu to urobiť okrem nej iba v štyroch rakúskych spolkových krajinách. Do sporu sa však púšťať nejdeme. „Nemalo by to zmysel, slovenské destiláty sa vyrábajú iba pre domáci trh,“ vysvetľuje Július Forsthoffer, tajomník Združenia výrobcov liehu a liehovín na Slovensku, náš málo akčný prístup.
BEZ CERTIFIKÁTOV. My sme teda spokojní s tým, že čo si vypálime, to si aj vypijeme. Známka kvality sa ale oplatí, lebo maďarská pálinka sa už uchytila aj v zahraničí. Ale pozor. To, čo sa dováža do našich supermarketov, napríklad Wilmoska, sa nevolá pálinka – je to iba „liehový nápoj s chuťou pálinky“, s arómou, prípadne prímesou zanedbateľného percenta destilátu. Má kvalitu našej hrušky či slivky.
Vyššiu kvalitu na slovenskom trhu garantuje koncovka -ica, takýto nápoj by zo zákona nemal obsahovať inú liehovinu ako ovocný destilát. Ale v Maďarsku sú pravidlá ešte prísnejšie. Destilát napríklad z mrkvy či melónov sa už nesmie volať pálinka, pričom u nás máme jednu smernicu pre ovocné destiláty aj pre pivovicu, repovicu, ražovicu či chlebovicu zároveň. Bošácka slivovica by v Maďarsku ani nemusela byť pálinkou. Bystrických sliviek je totiž už tak málo, že keby sa nemiešali s inými sortami, bola by vzácna ako diamanty. J. Forsthoffer preto nevidí význam ani v registrovaní Bošáckej slivovice. „Darmo máme produkt, ktorý vyhráva ceny, keď nie sme schopní vyrobiť z neho väčšie množstvo,“ hovorí J. Forsthoffer.
