Pálenie slivovice je technologický proces, ktorý má aj známky spoločenskej udalosti. Výsledkom práce v pálenici je nápoj, ktorý má, ale iba v malých množstvách, účinky lieku. Za každého človeka by vraj jeho blízki mali vypiť dva poháriky – jeden pri narodení, druhý po smrti.
V Brestovci neďaleko Myjavy bola pálenica už za druhej svetovej vojny. V roku 1973 postavili v obci novú, kde už mali aj sušiareň ovocia a muštáreň. Chodia sem nielen miestni, prichádzajú i ľudia z väčšej vzdialenosti. Pálenica v Brestovci je vychýrená. Starosta obce Dušan Duga hovorí, že dôvodom je, že pod kotlom kúria drevom. „U nás je všetko klasické, tradičné, napríklad aj kotly máme stále medené,“ vysvetľuje pôvod dobrej povesti obecnej pálenice. „Chodia k nám dokonca z obcí, kde majú vlastnú pálenicu, pravda už modernú. Klasika je klasika, ľudia sem chodia, lebo vedia, že u nás sa robí dobrá pálenka,“ zdôrazňuje D. Duga.
Zásadný vplyv na kvalitu má teda kúrenie drevom. Starosta vysvetľuje, že páleník má možnosť lepšie regulovať teplotu pod kotlom. Tam, kde sa kúri plynom, sa hodnoty nastavia na začiatku a celý proces je viac-menej automatizovaný. Ale človek je pri výrobe slivovice dôležitý. Páleník Pavel Majtán vysvetľuje, ako rozoznať dobrú pálenku. „Dobrá je, ak v nej necítiť iné ako ovocné chute. Preto je dôležitý dobre dozretý kvas z kvalitného ovocia, bez prímesí a nečistôt,“ hovorí skúsený páleník. Po pachu sa zlý kvas pozná dosť ťažko, ale vo výsledku poznať, že surovina nebola ideálna. Kvas treba uskladňovať v čistom, vetranom priestore, lebo pri zrení môže nasať nepríjemné vône, napríklad z maštale.
