Pohľad na rebríček desiatich najdrahších umeleckých skvostov histórie prezrádza, že je ťažké určiť jednoznačne najhodnotnejšieho maliara.
Nadpis šedého boxu
Najdrahšie obrazy sveta
Kedy sa vydáš? (Paul Gaugain) – 300 miliónov dolárov
Hráči kariet (Paul Cézanne) – 259 miliónov dolárov
Sen (Pablo Picasso) – 155 miliónov dolárov
Tri štúdie Luciana Freuda (Francis Bacon) – 142,4 milióna dolárov
Číslo 5 (Jackson Pollock) – 140 miliónov dolárov
Žena III (Willem de Kooning) – 137,5 milióna dolárov
Portrét Adely Blochovej Bauerovej (Gustav Klimt) – 135 miliónov dolárov
Výkrik (Edvard Munch) – 119,9 milióna dolárov
Chlapec s fajkou (Pablo Picasso) – 104,2 milióna dolárov
Portrét Doktora Gacheta (Vincent van Gogh) – 82,5 milióna dolárov
Prameň: Wikipédia
Na cenu nemá vplyv len sám autor. Diela starých majstrov sa na aukciách objavujú len zriedkavo. Väčšina z nich už má svoje stabilné miesto v súkromných zbierkach či na stenách významných múzeí a galérií. Hodnota obrazu vychádza z takzvaného cenového precedensu. Ten je podľa slovenskej aukčnej spoločnosti Soga železným zákonom obchodného zhodnocovania výtvarných diel.
Pri určovaní finančnej hodnoty sa nemožno oprieť o nejaké všeobecne platné cenníky. „Východiskom je stanovenie obchodného renomé autora diela. Konečné určenie hodnoty diela vychádza z posúdenia jeho výtvarných a galerijných kvalít z hľadiska celkovej tvorby autora, ako aj zhodnotenia jedinečnej umeleckej úrovne oceňovaného diela,“ upresňuje Soga vo svojej Aukčnej abecede.
Za koľko a kam sa vydá?
Postimpresionista Paul Gauguin je typickým príkladom autora, ktorý nedokázal počas života vyťažiť zo svojho talentu a budúcej hodnoty. Na Tahiti, kde namaľoval mnohé zo svojich slávnych diel aj aktuálne najdrahší svetový obraz, odišiel finančne nedocenený.
Obraz s názvom Nafea faa ipoipo (v preklade Kedy sa vydáš?) nakoniec skončil v rodinnej zbierke švajčiarskeho bankára a zberateľa Rudolfa Staechelina.
Jeho starý otec sa s maliarom spriatelil a kúpil od neho väčšinu diel v období prvej svetovej vojny. Neskôr ich dlhodobo zapožičal slávnemu Kunstmuseu v Bazileji. Tam boli vystavené pol storočia. Prečo sa predal práve teraz?
„Najmä preto‚ že sme dostali dobrú ponuku‚“ povedal R. Staechelin pre denník New York Times. „Momentálne sú ceny na trhu vysoké‚ ktovie‚ ako to bude o desať rokov. Vždy som sa snažil ponechať v zbierke čo najviac. Ale vyše 90 percent nášho majetku sú obrazy‚ ktoré zadarmo visia v múzeu.“
Hoci meno nového vlastníka nie je známe a nebola potvrdená ani konečná cena, experti predpokladajú, že obraz sa bude začiatkom budúceho roka‚ keď sa skončí platnosť dohody s bazilejským múzeom umenia‚ sťahovať do Kataru.
Štát na Arabskom polostrove naberá na mape významných zberateľov umenia čoraz významnejšiu pozíciu. Už aj v roku 2011 putoval do tejto krajiny vtedy najdrahší obraz Hráči kariet od Paula Cézanna, kupec zaň zaplatil 259 miliónov dolárov.
Nešťastný úder lakťom
Prípadov, keď sa zberateľ k novému úlovku z rôznych dôvodov nechce priznať, nájdeme viac. David Martínez, známy ako najvplyvnejší Mexičan na Wall Street, síce vlastní diela Pabla Picassa aj Damiena Hirsta, no v roku 2006 poprel kúpu abstraktného kusa Číslo 5 od amerického expresionistu Jacksona Pollocka.
Picassov sen sa pred dražbou musel ešte spamätať z nechceného úderu lakťomZdroj: SITA/AP
To, že ho D. Martínez vlastní‚ tvrdí opäť denník New York Times, podľa ktorého visí v jeho newyorskom apartmáne. Mexičan to neroztrubuje‚ pravdepodobne skôr z bezpečnostných dôvodov‚ ako preto‚ že by mnohým jeho kolegom kúpna cena 140 miliónov dolárov za plátno plné hnedo-žltých čiar mohla pripadať prehnaná.
Ak niekto vlastní obraz za stovky miliónov eur, ešte to neznamená, že s ním bude zaobchádzať v rukavičkách. Majiteľ kasín v Las Vegas Steve Wynn znížil vlastnou nepozornosťou hodnotu svojho Picassa o 54 miliónov eur, keď doň v roku 2006 nechtiac vrazil lakťom.
