Učitelia sú fajn, jedni ho podporujú, niektorí sú neutrálni. Takto hodnotí situáciu Daniel Kojnok a naznačuje, že odkedy je v škole voľnejší, zlepšil si prospech. Pri vzniku individuálneho študijného plánu lučeneckého stredoškoláka nestála náhoda. „Vždy som chcel robiť niečo vlastné, kde by som sa mohol naplno realizovať. Chodil som napríklad na klavír, ale neuspokojovalo ma to. Možno preto, že pri hre na nástroji človek iba interpretuje predstavy niekoho iného. Navyše, vždy som inklinoval k technike,“ približuje nedávnu minulosť Daniel. Vraví, že mu nevyhovovali rámce, v ktorých sa musel pohybovať. V technike vidí neobmedzené možnosti. „Niečo vymyslím a na druhý deň to môže byť v produkte zakomponované.“ Dodáva, že v technike neprežíva nepríjemné momenty.
Začal robiť menšie projekty, nie všetky skončili dobre. Vytvoril napríklad webovú stránku, kde mohli ľudia ukladať nápady, ktoré sami nechceli využiť, ale mohli inšpirovať niekoho iného. „Mne sa ten nápad páčil, chcel som sa do toho pustiť, len sa ukázalo, že jediným prispievateľom som bol ja sám. Stroskotal som na tom, že ľudia radšej nechajú nápad zaniknúť, akoby sa oň podelili a pomohli k úspechu niekomu inému,“ hovorí Daniel. Hoci sa pri všetkom, čo robí, snaží o čo najnižšie náklady, peniaze sú potrebné. Jeho prvým investorom bol otec. „Naša rodina nie je výnimočne bohatá. Rodičia ma podporujú v rámci ich možností. Najviac mi však pomáha ich morálna podpora. Sme dobrý tím,“ zdôrazňuje D. Kojnok.
„Teraz sa snažíme naše predstavy, ktoré existovali ako prototypy a 3D modely, pretaviť do reality a na to už potrebujeme získať aj ďalších spolupracovníkov či investorov,“ približuje Daniel začiatok spolupráce s ľuďmi z firmy e-Sense Slovakia.
