Odvtedy uplynulo niekoľko desaťročí a štandardný pracovný deň stále trvá približne osem hodín. Takýto pracovný čas schválil československý parlament už v roku 1918. Zdá sa teda, že za takmer jedno storočie sme sa priveľmi vpred nepohli. Prečo sa John Maynard Keynes mýlil a prečo sme sa zasekli na ôsmich hodinách práce denne?
Podľa Anny Cootovej z britskej Nadácie pre novú ekonómiu (New Economics Foudation) je dôvodov niekoľko. Patrí medzi ne oslabenie odborov, ktoré by kolektívne bojovali za takéto zmeny. „Okrem toho žijeme v čoraz konzumnejšej spoločnosti, kde sa od nás očakáva tvrdá práca a dlhý pracovný čas, aby sme mohli túžiť po domoch, autách či dovolenkách,“ hovorí britská odborníčka. Dodáva, že kratší pracovný čas si ľudia často spájajú s prácou na čiastočný úväzok, ktorá je slabo platená, má menšiu prestíž a venujú sa jej najmä ženy. „Nie je to niečo, po čom mnohí ľudia, najmä muži, túžia. Žiaduce a akceptované sú dlhé hodiny strávené v práci,“ tvrdí A. Cootová.
VIAC DOVOLENKY. Profesor Gerhard Bosch z Inštitútu práce a kvalifikácie na Univerzite Duisburg-Essen však pripomína, že v uplynulých desaťročiach sme sa predsa len pohli dopredu, aj keď to nie je na prvý pohľad zjavné. „Nesmieme zabúdať, že odvtedy sa skrátil pracovný týždeň zo šiestich dní na päť a pribudla aj platená dovolenka. Ale vo všeobecnosti naozaj platí, že bežný pracovný deň stále trvá približne osem hodín,“ hovorí G. Bosch.
