Rodičia trávili voľné chvíle na chalupe vo Zvolene, ale on tam nikdy nechcel chodiť. Zlom nastal, keď mal deväť rokov a na rodičovskej záhrade ho paradoxne zaujal betón. „Keď otec staval múrik, tak som mu kradol betón a robil som si z neho taký malý hrad. Odvtedy som do záhrady chodil s rodičmi rád,“ spomína si na detstvo mladý podnikateľ Michal Siklienka.
PRVÁ ZÁHRADA. Letné brigády trávil ako stredoškolák na Zemplínskej šírave. Večery si často vypĺňal čítaním časopisov o záhradkárstve. „Zarobené peniaze som napokon investoval do rodičovskej záhrady. V sedemnástich som tam urobil jazierko v tvare srdca.“ Ešte predtým otcovi zrušil fóliovník. K jazierku pribudli záhony kvetov či udržiavaný trávnik.
Prácu mladíka si okrem rodiny všimlo aj okolie. Mnohí mu dohovárali, aby s tým začal niečo robiť. Vraj má talent. Po maturite na gymnáziu sa však M. Siklienka prihlásil na ekonómiu. Zasadla rodinná rada, ktorá v tomto odbore videla perspektívu. Veď i Michalov starší brat sa po absolvovaní ekonómie dobre uplatnil. Na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici zaujali M. Siklienku workshopy pod názvom Osobný plán rozvoja. „Bolo to o tom, že tam ľudia hľadali samého seba. A vtedy som začal dumať, čo na tejto škole robím,“ vysvetľuje M. Siklienka.
