Podľa ostatného Eurobarometra spred dvoch rokov si takmer všetci Európania bez výnimky myslia‚ že znalosť cudzích jazykov je pre budúce generácie nesmierne cenná. Reči ani v tomto prípade nestačia‚ treba konať. Niekde to ide. Takmer každý Luxemburčan‚ Holanďan‚ Švéd, ale aj Lotyš‚ Litovčan‚ Malťan a Slovinec hovorí okrem materinského ešte druhým jazykom. Na druhej strane‚ nemali by sme si brať príklad z Maďarov ani Talianov či Britov‚ z ktorých vyše šesť- desiat percent neovláda žiaden cudzí jazyk.
V priemere viac ako polovica obyvateľov EÚ sa dohovorí jednou cudzou rečou‚ štvrtina dvoma. Desať percent ovláda okrem materinského tri a viac jazykov‚ ale v Luxembursku je to vyše šesťdesiat percent. Slovákov‚ ktorí tvrdia‚ že sa dohovoria aj druhým jazykom‚ bolo 80 percent‚ na čom sa však takmer polovicou podieľa príbuzná čeština. Vysoký‚ až 17-percentný pokles oproti roku 2005 môže súvisieť so zabúdaním ruštiny a nemčiny u staršej generácie‚ ale aj s tým‚ že češtinu dnes mnohí Slováci jednoducho nevnímajú ako cudziu reč. Len niečo viac ako štvrtina Slovákov sa hlási k znalosti angličtiny‚ v čom sme sa ocitli v spodnej časti tabuľky‚ ďaleko za väčšinou EÚ.
ČO NÁM BRÁNI? Ako prekážku v štúdiu jazykov Európania najčastejšie spomínajú nedostatočnú motiváciu‚ málo času‚ privysoké náklady. Pätinu vraj odrádza‚ že nemajú na jazyky bunky. Z tých‚ čo s cudzími rečami problém nemajú‚ vyše tretina trávi značný čas na internete a takmer štyridsať percent potrebuje jazyk v manažérskej práci. Takže motivácia nie je možno až tak ďaleko.
