Prečo majú z vystupovania na verejnosti ľudia údajne väčší strach než zo smrti?
Keď sedíme v publiku, sme súčasťou kolektívu. Vtedy sme na tom rovnako, hovorí sa tomu, že sme v raporte. Je tam pohoda, komfort a pocit „my“. V momente, keď niekto vystúpi, raport razom zaniká – oni sedia, ja stojím, oni sú ticho, ja rozprávam. Zrazu nie je žiadne „my“, máme pocit, že sú oni proti mne. Dobrý rečník vie vytvoriť spojenie s publikom, aby tam vznikol pocit „my“.
Ako sa zbaviť trémy?
