Svoje „bytové divadlo“ robíte vo vašom staromládeneckom apartmáne‚ ktorý sa nachádza v jednom z najkrajších bratislavských historických obytných domov. Čo všetko tento byt pred divadlom zažil?
Keď som v osemdesiatom šiestom nastúpil do Slovenského národného divadla, začal som si zháňať bývanie. Mal som dvadsaťsedem rokov, dosť na to, aby som opustil rodičovské pohodlie. Kúpil som tu malý byt v podkroví. Vo veži, ktorá je dnes jeho súčasťou, hniezdili vtedy holuby. Keď som sa pustil do prerábania, vyhodil som viac než dva nákladiaky smetí a holubieho trusu. S rekonštrukciou som začal tesne pred revolúciou. Keď sa ľudia začali zbiehať na námestia, práve sme vylievali betón na podlahy. Robotníci mi vtedy vraveli: „Pán Kramár, a keď všetci budeme na námestí, kto za vás umelcov bude pracovať?“ Po revolúcii som odišiel do Ameriky zisťovať, ako vyzerá svet, a byt som prenajal. Prežil som tu množstvo zážitkov a mám jediné šťastie, že byty nedokážu rozprávať. :)
Bytové divadlo nie je vo svete novinkou‚ hoci u nás áno. Kto vás inšpiroval?
