Schodisko a chodby sú zútulnené obrazmi a rôznymi „blbôstkami“. Míňam okrúhle okienko ako na majáku‚ ktoré odkrýva pohľad do jednej z učební. Milé a zároveň praktické. O chvíľu stretávam vtipného maskota‚ papierovú ovečku‚ o ktorej sa neskôr dozvedám‚ že ju zakladateľka školy zachránila pred recyklovacím bitúnkom z jedného butiku. Nakoniec vstupujem do úžasného otvoreného priestoru‚ ktorý slúži ako zborovňa‚ knižnica aj oddychová miestnosť. Je to podkrovie s drevenými piliermi a trámami‚ presvetlené strešnými oknami‚ s domáckou kuchyňou a točitými schodmi‚ ktoré vedú na jednu z najkrajších terás‚ aké som v Bratislave videla.
Všade kvety‚ farby‚ knihy‚ zábavné figúrky‚ svetlo‚ dokonca aj vône‚ z ktorých sa zbiehajú slinky. Učitelia majú totiž k dispozícii aj chutné a zdravé obedy‚ ktoré im osobne chodí variť podľa systému piatich elementov Peter Krško. Hneď ako zídem z terasy‚ kde som sa chvíľku kochala výhľadom ponad romantické strechy historických budov‚ ma ponúkajú vynikajúcou polievkou z Peter’s Kitchen – Petrovej kuchyne. Cestoviny po výdatnom prvom chode už ani nevládzem. Aj samotní študenti sa tu pri kávičke a keksíkoch môžu začítať do nejakej knihy zo školskej knižnice, prípadne si len tak oddýchnuť po náročnom dni‚ aby hneď z pracovného stresu nevhupli do lavíc. Som tu vôbec správne? Toto vraj má byť škola?
