Nedávno prijali do tímu webdizajnéra Martina. „Okamžite sa nám zapáčil. Bol bystrý, milý, podával neuveriteľné výkony. Ale nevedeli sme s ním vydržať v jednej miestnosti. Od rána šíril nepríjemnú telesnú arómu. Býval sám s mamou, motiváciu k zvýšenej osobnej hygiene, ktorá je prirodzenou súčasťou párového života, stratil spolu s posledným rozchodom,“ spomína Katka. Kolegyne ho neustále riešili, nikto však nebol schopný otvorene mu to povedať. „Pred mesiacom sa k tomu podujal najstarší kolega. Martin sa strašne urazil. Ďalší týždeň už do práce neprišiel. Je mi to ľúto. Doslova jedna kvapka potu narástla do problému, ktorý nám všetkým radikálne zmenil život,“ hovorí Katka.
Aj programátor Peter chválil perfektnú pracovnú rodinu, kým kolega nevymenil auto za bicykel. Má to desať kilometrov do práce, v kancelárii si vymení tričko, spotené prevesí cez stoličku a na pracovisku sa začína už od rána pachový teror. Dve kolegyne si čoraz častejšie nahlasujú prácu z domu.
MANAŽÉRI A HYGIENA. Čo sa stalo, že otvorení ľudia nedokážu nahlas pomenovať banálny problém a riešiť ho? Straší nás predstava, že druhého raníme, alebo riziko, že v jeho očiach stratíme status obľúbeného kolegu? Ako často sa vyhýbame rozhovorom na citlivé témy? Pričasto, varujú personalisti. „Tieto rozhovory nie sú nikdy príjemné, pre obidve strany predstavujú stres. Kolegovia sa často obracajú na šéfov, aby situáciu riešili. Sami nenaberú odhodlanie spraviť to,“ prezrádza Erika Matwij z poradenskej spoločnosti Human Inside.
