Mestské trhy sú najmä o čerstvej zelenine a ovocí, ale spolu s doplnkovými prevádzkami tu zákazník nakúpi všetko na jednom mieste ako v supermarkete. Sezónne trhy, napríklad vianočné, rovnako ako hody a jarmoky majú svoje špecifiká – stánky s kvalitnými potravinami tu nedokážu konkurovať kultúre cigánskej a pečených klobás. Kým u našich susedov sa všetky koncepty akoby blížili k jednému formátu veľkých farmárskych trhov s kvalitnou gastronómiou, na Slovensku sa trhy s farmárskym jedlom vyčleňujú z hlavného prúdu. Napríklad v Budapešti na vianočných trhoch v centre kúpite aj cigánsku – z kvalitných surovín, ale asi dáte radšej prednosť inej kulinárskej špecialite v rovnakej cene. Ľudovosť a kvalita si neprotirečia. V Prahe sa každú sobotu koná päť až šesť veľkých farmárskych trhov, v Bratislave iba dva neporovnateľne menšie.
Z DVORA AJ E-SHOPU. „Nepoužívame žiadnu chémiu,“ oznamuje mladý pár Ladislav Žittňan a Viktória Musilová zákazníkom trhoviska na preplnenej Kapitulskej ulici v Trnave. Z malého dreveného stánku sa usmievajú jahody, čerešne i reďkovky bielej a oranžovej farby, jednoznačne nie supermarketová sorta. „Neživíme sa ako pestovatelia, ale čo sa nám v záhrade urodí, to v sobotu vezmeme na trh, chodíme aj na mestskú tržnicu v Seredi. Zvyčajne všetko predáme,“ hovorí Viktória.
Zdroj: Milan David
Trnavský rínek, ktorý sa v júni konal na malebnej Kapitulskej ulici, založila dvojica aktivistiek Júlia Č. Oravcová a Mirka Hlinčíková, inšpirovali sa aj Dobrým trhom na Panenskej ulici v Bratislave, odkiaľ koncept trhu ako komunitnej akcie vyšiel. Na oboch stretnete veľa mladých producentov domácich potravín, ktorí sem však nechodia predovšetkým kvôli tržbám. „Chodia sem tí, ktorým sa neoplatí stáť každý deň na trhu, majú iné ambície, napríklad predávať cez e-shop,“ hovorí Tomáš Blaškovič, ktorý na trhoch ponúka na ochutnávanie domáce paštéty Čongrády. V každom smere sa to oplatí, tvrdili to aj viacerí podnikatelia z Profitu, ktorých sme stretli v Trnave alebo v Eko village, na trhu v bratislavskom bizniscentre BBC1: Majiteľka kaviarne Ave, výrobkyňa čokolády ChocoMaze, debničkári Frou-Frou či výrobcovia syrov Kozí vŕšok. „Chodili sme po trhoch dva roky a zistili sme, že akcie typu Dobrý trh, Záriečie v Žiline alebo Stará tržnica v Bratislave sa nám vyplatia najviac. Chodili sme tam najmä kvôli promo našej stránky a výsledok bol dobrý čo do návštevnosti aj predaja cez e-shop,“ pripája názor Jaroslav Hric, zakladateľ virtuálnej tržnice Farmička. Na tieto trhy chodia podľa neho najmä študenti, mladí ľudia a mladé rodiny, ktorí sa zaujímajú o zdravé, domáce a farmárske jedlo, majú prostriedky na to, aby si ho kúpili a radi nakupujú aj cez internet.
Stará tržnica v BratislaveZdroj: Milan David
Pre mladý pár amatérskych zeleninárov zo Serede to však bola predajná akcia – aj keď nie vysoko profitová: iba nechcú, aby to, čo ich záhrada vydá, ostalo nazmar. „Svokor bol prvý, kto začal pestovať levanduľu,“ chváli sa Ľubomír Grznár, trhovník spoza stola v ich susedstve, z ktorého sa šíri omamná vôňa. S manželkou pestujú túto liečivú rastlinu popri zamestnaní, ešte aj svokor sa tomu venoval naplno iba na dôchodku.
JEDNANIE PO SLOVENSKY. „Tie zelené už nemáte?“ pýta sa mladý muž pri stánku Špaldovej pekárne na Trnavskom rínku. „Bohužiaľ, špenátové pagáče už došli.“ „Nevadí, tak mi dajte, čo ostalo.“ „Tak to bude za šesť,“ oznamuje predávajúca, ale spolu s papierovým vreckom s tovarom mu z desaťeurovky vydáva päťeurovú bankovku. „To bude dobré, za to, že ste sa vrátili,“ usmieva sa Lenka Nagyová z Nového Mesta nad Váhom, majiteľka pekárne. Lenže zákazník odmietol odísť, kým výdavok nebol, ako sa patrí „štyri eurá“. Človek, ktorý vie, ako sa obchoduje v orientálnom bazári, by pri tejto scéne asi onemel. L. Nagyová však vie, akú má cenu zákazník, ktorý sa vracia. „Na trhy chodievame pravidelne, pre nás je to predovšetkým reklama, hoci určite sme radi, že aj niečo predáme. Chodí sem veľa obchodníkov, ktorí hľadajú tovar pre svoje predajne, my sme si tiež takto našli zákazky,“ opisuje.
Lenka Nagyová, Špaldová pekáreň v Novom Meste nad VáhomZdroj: Milan David
