Igor Jurkovič chodí každý všedný deň do práce. Má už päťdesiat rokov, ale vek preňho nie je hendikep. V práci si uviaže okolo pása zásteru a v keramickej dielni spolu s kolegami vyrába predmety z hliny. Túto prácu už robí niekoľko rokov a poškuľuje po inej. Predsa len, zmena je život. Nebolo by na tomto príbehu nič neobyčajné‚ keby...
Igor totiž trpí Downovým syndrómom. Napriek tomu zdedil niečo z vášne k umeniu od svojho slávneho predka, architekta Dušana Jurkoviča. Jeho aktuálnym pracoviskom je chránená dielňa v neziskovej organizácii Lepší svet v Bratislave-Petržalke. „Rád pracujem v dielni, veľmi ma to baví. Vyrábame také malé sošky a všeličo iné. V zariadení máme aj kaviareň a ja veľmi túžim obsluhovať ľudí. Už sa zaúčam, aby som mohol robiť čašníka. Dáte si kávu?“ Pýta sa ma s očakávaním v tvári. Vyzerá spokojne, keď prikývnem a s radosťou mi ju prinesie.
Je vidieť, že Igora práca napĺňa‚ poskytuje mu možnosť byť aktívny, a keby bol stále iba doma, asi by nebol taký spokojný. V chránenej dielni môže pracovať aj sa stýkať s ľuďmi. S ostatnými tu tvoria tím, sú kolegovia. „Pracujem iba štyri hodiny, potom máme obed a po ňom voľný čas,“ opisuje svoj deň Igor, ktorého do dielne denne vozí otec. V práci si dokáže zarobiť aj nejaké peniaze.
