Aké je to vrátiť sa po rokoch späť?
Po polovici života strávenom v zahraničí sa musím priznať, že som plný očakávaní. Nabitý pozitívnou energiou, že opäť raz stojím pred výzvou, a to nielen pracovnou. Ako sa hovorí, doma človek nie je nikdy prorokom. Napriek úspešným životným kapitolám v Amerike, Anglicku či Francúzsku neočakávam, že sa môj návrat na Slovensko zaobíde bez prekážok. Ale o tom je život a človek s určitými skúsenosťami si to vie uvedomiť oveľa lepšie.
Ako vnímate zmeny po toľkom čase mimo Slovenska?
V roku 1999 som odchádzal bojovať o svoje príležitosti za mláku. Teraz sa vraciam, paradoxne, kvôli rovnakým príležitostiam, aké som vtedy videl v zahraničí. Domáci trh sa vyformoval na atraktívneho hráča na globálnom trhu. Mňa samého prekvapuje‚ koľko príležitostí dnes Slováci v rôznych oblastiach majú. Je pravda, že takú výraznú zmenu si uvedomí najlepšie asi len niekto, kto sa môže pozrieť na Slovensko s odstupom takmer dvadsiatich rokov.
Prečo ste sa vlastne rozhodli skúsiť šťastie v zahraničí?
V živote sa vždy riadim inštinktom a oportunisticky. Mal som vďaka mojej vášni pre tenis možnosť odísť do Spojených štátov. Toto rozhodnutie mi umožnilo zažiť vrchol a pád Wall Street, realizovať fascinujúce projekty v komplexných regiónoch. Zažil – a prežil – som vďaka nim Arabskú jar, videl pády elitárskych režimov od Mubaraka po Kaddáfího. Za všetky doterajšie skúsenosti som vďačný, i za to, že som ich dosiahol vlastným úsilím. Aj úspešná realizácia investícií za ťažkých podmienok učí človeka vždy myslieť na temnú stránku vecí, hoci finančné trhy práve vykazujú slnečno a žiadne búrky.
Študovali ste ekonomiku v USA, potom aj v britskom Oxforde a financie na Cambridgei, prešli ste kariérou v bankovom svete v New Yorku. Čo vám to dalo vzhľadom na to‚ čo robíte dnes?
Anglosaský model štúdia a „newyorského tréningu“; na Wall Street dá človeku dobrý základ do kariéry vo svete financií. Vzhľadom na môj slovenský pôvod som vždy prirodzene inklinoval k ekonomickej a demografickej dynamike rozvíjajúcich sa trhov. Amerika má v tomto smere menší rizikový apetít, teda nemá vôľu investovať na rozvíjajúcich sa trhoch. Aj preto moje cesty smerovali zo Spojených štátov do Londýna a Paríža. Ale životu v Amerike som vďačný za vzdelanie, skúsenosti a možnosť aspoň na niekoľko rokov si vyskúšať na vlastnej koži, že nie je jednoduché bojovať o svoj „americký sen“. To sa musí nechať, odhodlanie a vytrvalosť v snahe niečo dokázať sú v štátoch veľmi prítomné a ľudí to ženie dopredu.
Bolo správne rozhodnutie odísť odtiaľ?
Vnímal som to najmä z biznisového hľadiska, a tak to bolo pre mňa veľmi dôležité. Koloniálna minulosť európskych krajín vytvorila oproti Amerike prirodzenú schopnosť investovať aj do exotickejších trhov v Ázii a na Blízkom východe. Ak mám hovoriť v tunajších inten- ciách, Bratislava sa počas mojej neprítomnosti stala relevantným regionálnym centrom a trhom, kde som sa rozhodol v najbližšom období pôsobiť.
Pracovali ste v americkej banke, ktorá bola jedným z aktérov finančnej krízy. Ako ste to vtedy vnímali?
Uvedomil som si, že iracionálne správanie na trhoch vytvára cykly typu boom a pád. A že história sa opakuje. V mnohých ohľadoch sme dnes späť v roku 2006, keď sa banky predbiehajú v poskytovaní osemdesiat- až stopercentného financovania za jeden- či dvojpercentné úroky. Pád banky Lehman Brothers, kde som pracoval a ktorá bola dovtedy ikonou newyorského Wall Street, ma následne priviedol k rozhodnutiu, kam sa chcem uberať. V tomto zmysle asi môžem byť za krízu vďačný, otvorila mi oči‚ prinútila ma vidieť lepšie možnosti v iných biznisoch‚ naučila ma, že chcem žiť inak. Všetko to viedlo k tomu, že som sa začal zaoberať možnosťami rozvíjajúcich sa trhov a ich infraštruktúrou. Z týchto oblastí sa za ostatné desaťročie stali popredné asset triedy‚ inými slovami bezpečné prístavy pre globálnu likviditu.

Aký máte zámer?
Chcel by som sa angažovať v lokálnom ekosystéme a pomôcť vo viacerých smeroch. Vo firme, ktorej som spoluzakladateľom a partnerom, spravujeme medzinárodné fondy a máme snahu priniesť našich investorov na tunajší trh. Chceme tiež pomôcť vytvárať sekundárny trh pre úspešných investorov aj úspešných lokálnych podnikateľov‚ ktorí hľadajú rastový kapitál zo zahraničia. Iný smer je spolupráca s lokálnymi investormi a investičnými skupinami v rámci našich projektov na globálnych infraštrukturálnych trhoch. Tento model je už plne zabehnutý s našimi kórejskými investormi‚ napríklad spoločnosťou Samsung, kde naše joint venture spojenie plánuje manažovať vyše dve miliardy dolárov vo fondoch naviazaných na projekty od Turecka cez Mexiko a Áziu až po Afriku. A okrem toho chcem rozvíjať nadáciu, ktorú sme za účelom poskytovania štipendií pre talentovaných Slovákov na stredných školách v Amerike založili pred takmer desiatimi rokmi s mojím kamarátom a úspešným investorom zo Silicon Valley Petrom Gajdošom. Niektorí sa už vracajú na Slovensko a pracujú v popredných lokálnych firmách.
Vaša firma spravuje equity fondy pre rôzne svetové projekty. Prečo začínajúce firmy na Slovensku?
Náš model je možné preniesť kamkoľvek bez ohľadu na geografiu. Je postavený na podpore robustných projektov a má za sebou sieť takzvaných blue chip investorov, ktorí aktívne hľadajú príležitosti. Toto aktívne investovanie, kde sa investor hĺbkovo zaujíma o stav firiem, vytláča tradičný typ takpovediac slepých fondov (blind pool), ktoré prevládali pred krachom Lehman Brothers a vyznačovali sa minimálnou participáciou investorov na celom procese. Firmám a projektom ponúkame prístup k zahraničným investorom aj know-how v oblasti fundraisingu a, naopak, slovenským investorom a fondom zas prístup k investičným príležitostiam mimo Slovenska. Toto prepojenie podľa mňa môže vytvoriť zaujímavé synergie medzi našou firmou a tunajším trhom. Uvedomujem si však, že každý trh je iný. Hľadáme preto partnerov na manažovanie fondov v regióne i lokálnych investorov do našich investičných príležitostí na globálnych trhoch.