Ako sa vlastne Čech stane egyptológom?
Ciest k egyptológii je veľa a každý z nás ju mal trochu inú. Obyčajne sa záujem rodí už na základnej alebo strednej škole‚ a tak to bolo aj u mňa. Tuším‚ že asi v desiatich rokoch – keďže som bol dosť neposlušné dieťa – som v škole dostal za trest naštudovať si stránku z knižky o pyramídach v Gíze. Dovtedy som o Egypte nič netušil‚ ale stránku som sa naučil a vtedy mi došlo‚ že to nie je až také nezaujímavé. Začal som si hľadať ďalšie zdroje a prirodzene‚ ako vtedy azda každý‚ som začínal s knižkami Vojtecha Zamarovského. Takže to bolo za trest. J
Predsa je iné‚ v porovnaní so skúmaním histórie vlastných krajov‚ prísť do cudzej‚ úplne odlišnej kultúry. Odkiaľ pramení fascinácia Západu touto krajinou?
Egypt je vstupná brána do Afriky aj na Blízky východ a pre západniarov krajina ľahko dostupná. Po tisíce rokov bola križovatkou civilizácií a kultúr‚ podobne ako Palestína či Izrael. Stále tu môžete vidieť množstvo starovekých pamiatok‚ čo nikde inde nemáte. A zároveň pyramídy a hrobky faraónov stále pôsobia takým monumentálnym dojmom‚ že vyvolávajú pocit záhadnosti. Možno aj podvedome cítime‚ že staroveký Egypt je civilizácia‚ z ktorej dodnes čerpáme.
Mnohí ľudia majú vžitú predstavu egyptológa ako staromódneho akademika. Vy ste však fanúšik starého aj nového‚ dokonca vás označili z pohľadu histórie za „futurológa“.
Naozaj? To neviem. J Ale natíska sa logická otázka‚ že kto iný ako historik alebo archeológ by sa mal zaoberať civilizáciami a uvažovať o tom‚ kam to všetko vedie. Či už chceme, alebo nechceme‚ máme nejaké korene a minulosť‚ ktorá bola predpokladom toho‚ čo sa deje dnes. Z toho, prirodzene, vychádzajú aj možné varianty diania v budúcnosti. Takže si nemyslím‚ že to‚ čo robím‚ nejako vybočuje z radu‚ hoci to možno väčšina ľudí zo spoločenskovedných odborov zatiaľ nerobí. Je to logickejšie‚ ako keby sa vývojom civilizácií zaoberal ekonóm alebo sociológ.
V Českom egyptologickom ústave koordinujete aj interdisciplinárne výskumy‚ prečo?
Ročne sa nám v Egypte vystrieda zhruba päťdesiat ľudí a z toho iba sedmina sú egyptológovia. Inak sú to všetko technici a prírodovedci. Som bytostne presvedčený‚ že problémy minulosti‚ súčasnosti i budúcnosti sa dajú riešiť len v spolupráci – v rámci trojuholníka spoločenských‚ technických a prírodných vied. Bohužiaľ, som v tejto vízii ešte stále dosť osamotený. Najmä technické a prírodné vedy sú sférami mocného lobingu a v čase‚ keď výrazne ubúdajú zdroje‚ je tých slimákov na kapustičku čoraz viac. Tak- že namiesto riešenia problémov sa rieši‚ kto si odtrhne väčší kus. Z krátkodobého hľadiska to prinesie profit určitej skupine ľudí‚ ale inak to je celkom isto cesta do pekla.
Zdroj: Martin Frouz/Český egyptologický ústav
V akom najzvláštnejšom vedeckom tandeme ste sa ocitli?
Pred dvoma rokmi som sa zúčastnil na jednom projekte v Japonsku a oslovil ma profesor z Tokijskej univerzity vied‚ obdoby amerického Massachusettského technologického inštitútu. Dopočul sa od japonských kolegov‚ že máme množstvo zaujímavých dát a ponúkol nám spoluprácu v oblasti materiálovej analýzy. Majú množstvo prototypov prístrojov‚ ktoré asi nikto iný vo svete okrem nás nemá možnosť využívať.
Egypt skúmajú vedci z celého sveta už vyše dvesto rokov. Dokedy sa tam bude dať ešte fyzicky niečo objavovať?
Podľa mňa je to ešte práca na celé generácie. Egypt je nesmierne bohatý a je tam obrovský počet pamiatok. Je však otázne‚ či prežijú demografický rast‚ rozpínavosť developerov a podobne.
Napríklad plienenie náboženských fanatikov‚ ktorí niečo‚ čo my na Západe považujeme za unikátne až posvätné‚ dokážu šmahom ruky zničiť. Podobne to však bývalo aj v minulosti.
Áno‚ v Egypte bolo takých vĺn niekoľko – od staroveku až po stredovek‚ rabovalo sa veľa aj v devätnástom storočí. Existujú kresby pamiatok‚ ktoré dnes už nestoja‚ rozobrali ich. O to dôležitejšie sú dnešné výskumy. Pretože spolu s čínskou patrí staroveký Egypt k najstarším civilizáciám na tejto planéte a môžeme sa z nich poučiť o mnohých procesoch‚ ktoré sa aj dnes odohrávajú. Máme pritom výhodu‚ že tam už tieto procesy prebehli. A tak‚ keď sa znovu objavia podobné faktory‚ dokážeme si predstaviť‚ k čomu by mohli viesť. Čím lepšie pochopíme‚ čo sa odohrávalo na Zemi v minulosti‚ tým lepšie budeme rozumieť sami sebe a svetu‚ ktorý nás obklopuje.
V akom svete žijeme?
Donedávna bolo moderné modliť sa okrem Boha aj k ekonómii‚ ktorá bola založená na presvedčení‚ že človeka možno dostať do grafov a tabuliek. Že všetko bude fungovať na princípe má dať – dal. A to sa považovalo za pokrok. Iste v tom cítite rozpor‚ bláznovstvo. Človek sa predsa nedá zredukovať na číselné vstupy a výstupy. Som naozaj rád‚ že táto paradigma v roku 2007 padla‚ hoci ešte pár mesiacov pred začiatkom krízy ekonómovia netušili‚ čo spôsobili‚ a vzájomne sa odmeňovali za to‚ ako skvele to robia. Ukázalo sa‚ že ekonómia nemá schopnosť predvídať‚ inak by to iste tušili. Zároveň vyšlo najavo‚ že zdecimovali myšlienku voľného trhu‚ pretože spoločnosti‚ ktoré zle podnikali – myslím tým zadlžené súkromné banky‚ nepadli. A my všetci sme to zaplatili z verejných financií. Ekonómovia by sa teraz mali na niekoľko rokov zavrieť v knižniciach a poriadne sa učiť.
Zdroj: Hynek Glos
Vidíte nejaké paralely medzi vývojom za uplynulých dvetisíc rokov v Európe a tým‚ čo sa dialo v starovekom Egypte?
