Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Nie sme iní ako naši predkovia

Minulosť je vzácna. Okrem krásy a vzrušenia prináša návody‚ ako neopakovať chyby. V bežnom kolobehu života po každom vzostupe prichádza pád. Ale nemusí byť smrteľný. Podľa popredného českého egyptológa a experta na civilizácie profesora Miroslava Bártu kolaps civilizácie totiž neznamená zánik‚ ale skôr odstránenie nežiaducej zložitosti v systéme.

Ako sa vlastne Čech stane egyptológom?

Ciest k egyptológii je veľa a každý z nás ju mal trochu inú. Obyčajne sa záujem rodí už na základnej alebo strednej škole‚ a tak to bolo aj u mňa. Tuším‚ že asi v desiatich rokoch – keďže som bol dosť neposlušné dieťa – som v škole dostal za trest naštudovať si stránku z knižky o pyramídach v Gíze. Dovtedy som o Egypte nič netušil‚ ale stránku som sa naučil a vtedy mi došlo‚ že to nie je až také nezaujímavé. Začal som si hľadať ďalšie zdroje a prirodzene‚ ako vtedy azda každý‚ som začínal s knižkami Vojtecha Zamarovského. Takže to bolo za trest. J

SkryťVypnúť reklamu

Predsa je iné‚ v porovnaní so skúmaním histórie vlastných krajov‚ prísť do cudzej‚ úplne odlišnej kultúry. Odkiaľ pramení fascinácia Západu touto krajinou?

Egypt je vstupná brána do Afriky aj na Blízky východ a pre západniarov krajina ľahko dostupná. Po tisíce rokov bola križovatkou civilizácií a kultúr‚ podobne ako Palestína či Izrael. Stále tu môžete vidieť množstvo starovekých pamiatok‚ čo nikde inde nemáte. A zároveň pyramídy a hrobky faraónov stále pôsobia takým monumentálnym dojmom‚ že vyvolávajú pocit záhadnosti. Možno aj podvedome cítime‚ že staroveký Egypt je civilizácia‚ z ktorej dodnes čerpáme.

Mnohí ľudia majú vžitú predstavu egyptológa ako staromódneho akademika. Vy ste však fanúšik starého aj nového‚ dokonca vás označili z pohľadu histórie za „futurológa“.

SkryťVypnúť reklamu

Naozaj? To neviem. J Ale natíska sa logická otázka‚ že kto iný ako historik alebo archeológ by sa mal zaoberať civilizáciami a uvažovať o tom‚ kam to všetko vedie. Či už chceme, alebo nechceme‚ máme nejaké korene a minulosť‚ ktorá bola predpokladom toho‚ čo sa deje dnes. Z toho, prirodzene, vychádzajú aj možné varianty diania v budúcnosti. Takže si nemyslím‚ že to‚ čo robím‚ nejako vybočuje z radu‚ hoci to možno väčšina ľudí zo spoločenskovedných odborov zatiaľ nerobí. Je to logickejšie‚ ako keby sa vývojom civilizácií zaoberal ekonóm alebo sociológ.

V Českom egyptologickom ústave koordinujete aj interdisciplinárne výskumy‚ prečo?

Ročne sa nám v Egypte vystrieda zhruba päťdesiat ľudí a z toho iba sedmina sú egyptológovia. Inak sú to všetko technici a prírodovedci. Som bytostne presvedčený‚ že problémy minulosti‚ súčasnosti i budúcnosti sa dajú riešiť len v spolupráci – v rámci trojuholníka spoločenských‚ technických a prírodných vied. Bohužiaľ, som v tejto vízii ešte stále dosť osamotený. Najmä technické a prírodné vedy sú sférami mocného lobingu a v čase‚ keď výrazne ubúdajú zdroje‚ je tých slimákov na kapustičku čoraz viac. Tak- že namiesto riešenia problémov sa rieši‚ kto si odtrhne väčší kus. Z krátkodobého hľadiska to prinesie profit určitej skupine ľudí‚ ale inak to je celkom isto cesta do pekla.

SkryťVypnúť reklamu

Zdroj: Martin Frouz/Český egyptologický ústav

V akom najzvláštnejšom vedeckom tandeme ste sa ocitli?

Pred dvoma rokmi som sa zúčastnil na jednom projekte v Japonsku a oslovil ma profesor z Tokijskej univerzity vied‚ obdoby amerického Massachusettského technologického inštitútu. Dopočul sa od japonských kolegov‚ že máme množstvo zaujímavých dát a ponúkol nám spoluprácu v oblasti materiálovej analýzy. Majú množstvo prototypov prístrojov‚ ktoré asi nikto iný vo svete okrem nás nemá možnosť využívať.

Egypt skúmajú vedci z celého sveta už vyše dvesto rokov. Dokedy sa tam bude dať ešte fyzicky niečo objavovať?

Podľa mňa je to ešte práca na celé generácie. Egypt je nesmierne bohatý a je tam obrovský počet pamiatok. Je však otázne‚ či prežijú demografický rast‚ rozpínavosť developerov a podobne.

SkryťVypnúť reklamu

Napríklad plienenie náboženských fanatikov‚ ktorí niečo‚ čo my na Západe považujeme za unikátne až posvätné‚ dokážu šmahom ruky zničiť. Podobne to však bývalo aj v minulosti.

Áno‚ v Egypte bolo takých vĺn niekoľko – od staroveku až po stredovek‚ rabovalo sa veľa aj v devätnástom storočí. Existujú kresby pamiatok‚ ktoré dnes už nestoja‚ rozobrali ich. O to dôležitejšie sú dnešné výskumy. Pretože spolu s čínskou patrí staroveký Egypt k najstarším civilizáciám na tejto planéte a môžeme sa z nich poučiť o mnohých procesoch‚ ktoré sa aj dnes odohrávajú. Máme pritom výhodu‚ že tam už tieto procesy prebehli. A tak‚ keď sa znovu objavia podobné faktory‚ dokážeme si predstaviť‚ k čomu by mohli viesť. Čím lepšie pochopíme‚ čo sa odohrávalo na Zemi v minulosti‚ tým lepšie budeme rozumieť sami sebe a svetu‚ ktorý nás obklopuje.

SkryťVypnúť reklamu

V akom svete žijeme?

Donedávna bolo moderné modliť sa okrem Boha aj k ekonómii‚ ktorá bola založená na presvedčení‚ že človeka možno dostať do grafov a tabuliek. Že všetko bude fungovať na princípe má dať – dal. A to sa považovalo za pokrok. Iste v tom cítite rozpor‚ bláznovstvo. Človek sa predsa nedá zredukovať na číselné vstupy a výstupy. Som naozaj rád‚ že táto paradigma v roku 2007 padla‚ hoci ešte pár mesiacov pred začiatkom krízy ekonómovia netušili‚ čo spôsobili‚ a vzájomne sa odmeňovali za to‚ ako skvele to robia. Ukázalo sa‚ že ekonómia nemá schopnosť predvídať‚ inak by to iste tušili. Zároveň vyšlo najavo‚ že zdecimovali myšlienku voľného trhu‚ pretože spoločnosti‚ ktoré zle podnikali – myslím tým zadlžené súkromné banky‚ nepadli. A my všetci sme to zaplatili z verejných financií. Ekonómovia by sa teraz mali na niekoľko rokov zavrieť v knižniciach a poriadne sa učiť.

SkryťVypnúť reklamu

Zdroj: Hynek Glos

Vidíte nejaké paralely medzi vývojom za uplynulých dvetisíc rokov v Európe a tým‚ čo sa dialo v starovekom Egypte?

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4P3Z na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M4P3Z na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie z ekonomiky

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Hygge ako životný štýl
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  5. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  6. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  7. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  8. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  9. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  10. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 33 711
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 32 648
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 914
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 10 244
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 180
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 591
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 885
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 678
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 595
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 622
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Marcel Slávik

Sulík naňho podal trestné oznámenie.

5 h
Petra Vlhová počas tréningu v Crans Montane.

Slovenka nie je pod žiadnym tlakom.

8 h
V Oválnej pracovni Bieleho domu už úraduje Joe Biden.

Biden mení zahraničnú politiku USA.

7 h
Ilustračná fotografia.

Testovanie sa koná od 18. do 26. januára.

6 h

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.

Nový systém spustia v roku 2023.

5m
Marcel Slávik

Sulík naňho podal trestné oznámenie.

5 h
Minister financií Eduard Heger

Plošné opatrenie podľa ministerstva netreba.

8 h