Článok pokračuje pod video reklamou
K baroku si súčasník niekedy ťažko hľadá cestu. Zvykne ho odpudiť dusivá prezdobenosť, tučnučkí gýčoví anjeli a podobné atribúty. Na druhej strane vo chvíľach, keď sa ocitá zoči-voči vrcholným dielam toho obdobia, všetok odpor opadá a dostavuje sa závrat zo živých tvarov.
Úžas z toho, ako sa zrazu dramaticky dostala do pohybu symetria renesancie. Tú symetriu barok nezničil, ale ju vo svojich majstrovských prejavoch totálne oživil.
Presne toto vás čaká v Kukse‚ kde na dvoch brehoch nežne tečúcej rieky Labe gróf František Antonín Špork postavil svoje divadlo života. Bolo to na prelome 17. a 18. storočia.
Na brehu, kde je zachovaný bývalý špitál (Hospital Kuks) s kostolom, dnes často zamieňaný za zámok, nájdete všetky tieto ucelené znaky. Barokovú záhradu, interiéry, v chodbe cyklus nástenných malieb s typickou barokovou témou tanca smrti.
Zachované a čiastočne reštaurované fragmenty však aj tu dávajú tušiť jedinečnosť istej, nie zas takej typickej jednoduchosti. V zadnej časti špitála je baroková bylinková záhrada a v pivniciach víno. Na zdravie!
Zdroj: Nina Jassingerová
Jeho vlastný svet - život i smrť
František Antonín – mecenáš, staviteľ, vizionár, ideový rebelant, vzdelanec, filantrop i „kruťas“ v jednom – bol synom sedliaka Jana Šporka. Ten sa v rakúskej cisárskej armáde mimoriadne vyznamenal a dotiahol to v tridsaťročnej vojne nielen na veliteľa jazdy, ale povýšili ho do šľachtického stavu.
Svojmu synovi umožnil najlepšie vzdelanie a podmienky na rozvoj. Obaja však čelili výsmechu ako „sedliacki šľachtici“ s kúpeným titulom. Možno to bol práve jeden z faktorov, ktoré hnali F. A. Šporka dopredu.
František A. Špork
Český šľachtic a mecenáš umenia František Antonín gróf Špork (Franz Anton Reichsgraf von Sporck) sa narodil a zomrel v Lysej nad Labem. Patril začiatkom 18. storočia k najznámejším kultúrnym a intelektuálnym osobnostiam strednej Európy. Do Prahy napríklad pozval Antonia Vivaldiho. Bol najstarším synom Jana Šporka (Johann von Sporck)‚ ktorý sa narodil v skromných podmienkach‚ ale vypracoval sa cez vojenské úspechy pod habsburskou vlajkou do šľachtického stavu. František študoval filozofiu a právo na pražskej Universitatis Carolinae Ferdinandeae‚ precestoval Európu a napokon sa usadil na brehu Labe‚ kde si postavil rezidenciu Kuks. Tam je aj pochovaný.
Zdroj: Wikipedia/autor Peter Johannes Brandl
Už jeho otec skúpil rozsiahle územia a syn v tom pokračoval. Postavil toho oveľa viac, no Kuks bol vrchol jeho snaženia. Za pomoci architekta Giovanniho Batistu Alliprandiho vybudoval niečo ako vlastnú planétu.
Na jednom brehu zámok, hostinec, divadlo, schodisko so sochami tritónov, z ktorých lastúr normálne prúdi voda, ale v časoch veľkých slávností tade tieklo víno. Tam sa odohrávali opulentné hody, predstavenia.
Tam sa schádzali všetci, čo mali v Európe nejaké meno. Vybudoval tam tiež kúpele a hodlal nimi prekonať Karlovy Vary. V jeho čase sa mu to aj podarilo. Dnes sa už vie, že miestna voda nie je nijako mimoriadna, ale...
A z brehu všetkých týchto radovánok – z brehu života – mala bujará spoločnosť najlepší a vlastne jediný výhľad na breh smrti a na už spomínaný špitál pre umierajúcich a kostol. Obľúbené barokové „memento mori“, teda „pamätaj na smrť“, v živej akcii.
Oba brehy delila nielen samotná Labe, ale aj drevený most so sochami harlekýnov. Za ním sa nachádzalo miesto na hry so sériou sôch trpaslíkov, ktorí boli karikatúrami Šporkových nepriateľov alebo stvárňovali hrôzy vojny podľa Callota.
Zdroj: Nina Jassingerová
Na úbočí, bokom od diania života i smrti, sa zas nachádzal Dom filozofov. Šporkova knižnica, študovňa, „trucovňa“, miesto samoty, rozjímania, ktoré neskôr jezuiti s radosťou zničili.
Alchymista? Slobodomurár?
Dnes je tu romanticko-umelecká prechádzka pozdĺž Labe. Začíname spodnou cestou – z brehu života. Nenápadná odbočka nás zavedie na čistinku s ostatkami súčasného sochárskeho sympózia.
